Každopádne však treba mať najprv schopnosť rozlíšiť, čo je naozajstné zlo.
Krajské predsedníctvo SDKÚ v Banskej Bystrici odmietlo vysloviť pred druhým kolom volieb do orgánov samosprávnych krajov podporu kandidátovi na župana za stranu Smer. Keď strana veľmajstrov teórie o menších zlách odmieta uznať, že Vladimír Maňka je aj pre voličov SDKÚ naozajstným, stokrát menším zlom oproti kandidátovi, ku ktorému sa hlásia fašizujúce, násilnícke a protidemokratické elementy z celej republiky, nie je len slepá a hluchá. Stáva sa stranou, ktorá je ochotná otvoriť dvere aj tomu najväčšiemu zlu, len aby ju nikto nemusel podozrievať z napomáhania politickej konkurencii.
Funkcionárov SDKÚ na Horehroní môžeme upokojiť. Nikto ich už z ničoho podozrievať nebude. Ani len z toho nie, že sú schopní cítiť aspoň politickú hanbu. Aj preto je možno zbytočné hovoriť im teraz, že by sa mali hanbiť.
Ak sa chce niekto hrať na politika, musí prijať aj politickú zodpovednosť. Napríklad by mal dokázať postaviť sa hoci aj proti väčšinovej mienke svojich voličov, ak ide o princípy, ktoré za to stoja. Činovníci banskobystrickej SDKÚ sa však radšej podlizujú ľuďom, pre ktorých je sekernícka ideológia „nikdy s červenými“ dôležitejšia ako demokratický princíp „s každým proti hnedým“. Nech si preto láskavo už nikdy viac neberú do úst slovo populizmus. Včera predviedli jeho dno.
Ktovie, možno si v banskobystrickej SDKÚ myslia, ako šikovne vybabrali so zvyškom pravice. Ten sa totiž takmer do nohy po prvom kole volieb prihlásil k podpore Vladimíra Maňku. Zrejme sa v banskobystrickej SDKÚ nádejajú, že takto oni jediní pre voličov zostanú ako čistokrvná a principiálna pravica. Jediní, s kým vybabrali, sú však oni sami.
Proti hajlujúcim čiernym košeliam, proti hrozbe násilných „konečných riešení“ sa nespájajú ľaví s pravými, gorily so sasankami, vláčkari s atómovou lobby, či aké ešte pseudonymy naša politická scéna v posledných rokoch vyprodukovala. Pri samotnom spájaní sa nie je vôbec zaujímavé, kto je podľa tých či oných dlhodobo zodpovednejší za nárast extrémizmu. Ani to, kto má vraj účinnejšie recepty na problémy, ktoré extrémizmu pomáhajú.
Spájajú sa jednoducho demokrati. Tí, ktorí vedia, že ak by mala raz na Slovensku zvíťaziť hnedá, čoskoro by nasledoval koniec demokracie. Všetkého, čo nám umožňuje slobodne sa hádať o najlepších riešeniach problémov. Boli by len riešenia rýchle, násilné a konečné.
Nie je podstatné, či podpora SDKÚ mohla aj niečo reálne zmeniť. Ani to, že veľkohubí násilníci ešte zatiaľ veľkú šancu dostať sa k moci nemajú. Podstatné je, že demokrati naľavo či napravo tomuto zlu nielen neustupujú, ale snažia sa mu aj aktívne čeliť. A to ešte včas. Na rozdiel od SDKÚ, ktorej predseda zjavne nie je schopný udať v strane tón a ktorej krajská organizácia sa od tábora demokratov práve oddelila.