Je to povzbudzujúca správa nielen pre Biely dom, kde návrh zaznel, ale aj pre celý svet.
Medzinárodné spoločenstvo má ambiciózny plán zničenia sýrskeho arzenálu, zatiaľ sa však prešľapuje na jednom mieste, pričom čas uteká. Nie je jasné, kde budú zbrane zničené a aké štáty priložia ruku k dielu.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní, ktorá získala tohtoročnú Nobelovu cenu za mier, pripravila rozvrh, podľa ktorého sa má arzenál odviezť zo Sýrie a zlikvidovať mimo jej územia najneskôr do konca júna 2014. Najnebezpečnejšie chemikálie sa pritom majú presunúť do zahraničia do záveru decembra tohto roka.
Pekne vyzerajúce dátumy na papieri sú však odtrhnuté od reality. Plán zničenia zbraní tak pôsobí ako sľubne znejúca veta, ktorej chýbajú posledné podstatné slová. Bez nich neexistuje bodka za týmto príbehom.
Ponuku prepraviť zbrane zo Sýrie predostrelo Nórsko, lenže jeho plavidlá nepoznajú názov prístavu, kde by mali na konci cesty zakotviť. Odmietajú to mnohí, ktorí prichádzajú do úvahy (napríklad Nemecko a Belgicko).
Američania vkladali veľkú nádej do Albánska. Nečudo, veď tento balkánsky štát patrí medzi najväčších obdivovateľov USA na svete. Lenže albánska vláda sa postavila proti. Oficiálne to odôvodnila nedostatkom kapacít. Spojenecké puto sa ukázalo slabšie, ako je sila verejnej mienky. Vláda v Tirane si nemohla nevšimnúť odpor verejnosti, ktorá vyjadrovala pochybnosti o bezpečnosti ničenia zbraní na albánskom území spojené s hrozbou zamorenia. Mimochodom, je otázne v akom stave sa nachádza sýrsky arzenál, objavili sa špekulácie, že už podlieha korózii. Ako o jednej z možností sa hovorí o likvidácii na mori. Na lodi alebo na opustenej ropnej plošine. V hre zostáva ešte jedna alternatíva – priamo v Sýrii. Spomína to aj premiér Fico. Ak má pravdu, keď povedal, že nakoniec nikto vo svete nemá záujem, aby sa zbrane vyviezli zo Sýrie, tak by to bola zlá vizitka medzinárodného spoločenstva.
Nenaplnený plán Organizácie pre zákaz chemických zbraní by vyzeral ako zdrap papiera. Keby skončil v odpadkovom koši, vyčnievali by z neho veľké otázniky. Ako sa dajú ničiť sýrske zbrane hromadného ničenia v období občianskej vojny? Sú rozptýlené v mnohých skladoch v rôznych častiach územia. Ako by ich bezpečne presunuli na miesto určené na likvidáciu? Neskončila by časť v rukách radikálov? Aká by bola istota, že nedopadne raketa na sklad, kde by sa vykonávala deštrukcia nebezpečného arzenálu?