Tá má viesť k širšiemu riešeniu celého problému. Západ tvrdí, že Teherán k rokovaciemu stolu pritiahli tvrdé sankcie. Je to asi do istej miery pravda. Muselo však dôjsť k zmene politických lídrov. Kontroverzného prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda nahradil na iránske pomery umiernený Hasan Rúhání. Bola to vítaná šanca na to, aby sa všetci odpútali od predchádzajúceho obdobia.
Pre Irán je dosiahnutá dohoda veľmi dôležitá. Šiitský Teherán má na Blízkom východe mocenské ambície. Tie kolidujú najmä so sunitskou Saudskou Arábiou. Pre Irán je výhodné vystúpiť z izolácie, do ktorej ho dostal jeho jadrový program. Ukázal, že je racionálne mysliaci hráč. Výrazne to posilňuje jeho pozíciu na medzinárodnej scéne.
Dohoda je však len prvý krok. Irán dostal šancu. Svet by mal však veľmi pozorne sledovať jeho kroky. Dohoda nech je v prvom rade akýmsi testom iránskych úmyslov. Izrael, ktorý vníma teheránsky atómový program ako existenčné ohrozenie, má právo ju kritizovať. Nemal by sa však pustiť do nejakej bezhlavej akcie. Nech je kritika skôr dobrou pripomienkou, že Teherán už v minulosti v súvislosti so svojím jadrovým programom klamal. Ak teraz poruší to, k čomu sa zaviazal, mal by za to niesť jednoznačné dôsledky. Hoci sa o nich v dohode nič nehovorí.