Ďalšie kriesenie projektu SDKÚ, KDH a Mostu-Híd môže mať už iba jeden zmysel: obranu pred nástupom novej pravice. To by však už musela byť celkom iná platforma.
Samotná SDKÚ odchodom Lucie Žitňanskej, Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej momentálne stráca už len symboliku, nie reálne možnosti. Tých sa totiž vzdala už dávno. Zo slov niekdajšej kandidátky na predsednícky post v strane Žitňanskej je očividné, že jej vplyv na chod a smerovanie SDKÚ bol už hodný čas minimálny. Prechod moci z rúk klanov Mikuláša Dzurindu do rúk klanov Pavla Freša bol dokonaný dávno predtým, ako sa definitívne odhodlala odísť.
Frešova SDKÚ je navonok pokračovaním tej Dzurindovej. Aj ju charakterizuje populizmus smerom k voličom, ktorí sa považujú za strednú triedu, v spojení s nekritickým zveličovaním svojich politických či ekonomických úspechov. Lenže sú tu aj rozdiely.
Populizmus súčasnej SDKÚ bez zábran koketuje s agendou extrémnej pravice. S jej protirómskou agendou, s jej totálnym nedostatkom dobrého vkusu a schopnosti empatie. Nemusí sa to pravdaže týkať všetkých, momentálne však v strane prevláda vplyv tých, ktorých sa to týka.
Pokiaľ ide o zveličovanie, stačí sa pozrieť na to, ako Frešo a jeho ľudia opisovali výsledok nedávnych volieb do samosprávnych krajov. Aj Dzurinda zveličoval, aj jeho ľudia sa snažili premaľúvať výsledky komunálnych volieb, v ktorých ich valcoval Smer ešte počas ich vlastnej vlády. Lenže ich praktické kroky prezrádzali, že skutočného stavu vecí sú si prinajmenšom čiastočne vedomí.
Štvrtkové slová Lucie Žitňanskej: „Nemyslím, že SDKÚ môže byť spokojná s tým, že obhájila pozíciu župana v Bratislave a ostatný výsledok je nijaký. Ja to nazývam prehra,“ hovoria o čomsi inom. Mimochodom, presne o tom, čo sme hovorili pred rokom a pol: Frešova SDKÚ bude viac než čímkoľvek iným ako súhrnom miestnych bratstiev. Celoštátne vízie im slúžia iba na to, aby sa mali čím prezentovať v Národnej rade.
SDKÚ bude mať ďalej svojich voličov. No ak to budú takí, ako tí voliči Ľudovíta Kaníka, čo zostali v druhom kole volieb doma – len preto, aby nemuseli podporiť kandidáta Smeru – potom sa táto strana mení spôsobom, ktorý ani náhodou nie je šťastný.
KDH má už svoje odchody známych tvárí za sebou (pre dnešok). Most sa venuje vlastným hrám s SMK. SDKÚ opúšťajú známe tváre práve teraz.
Medzitým sa do vyprázdneného priestoru tlačia fundamentalisti z Obyčajných ľudí. Samozvaní križiaci so samozvanými liberálmi z NOVY Daniela Lipšica. A samozrejme, čistý extrém v podaní fašistov, polofašistov a bláznov. Ľudová platforma by možno splnila svoju historickú úlohu, keby sa proti týmto silám na svojej polovici politického spektra dokázala dôrazne postaviť. To by však jej politici najprv sami nesmeli veriť tomu, že porazia Smer rovnakou zmesou populizmu, extrémizmu a fundamentalizmu.