Aj nad slnko jasnejšie prípady, v ktorých existovalo dostatok dôkazov, sa napokon skončili oslobodzujúcim verdiktom a jediný, kto pykal, boli médiá, ktoré o týchto skutočnostiach informovali.
V krajine so zastrašovanými médiami, rozparcelovanej na stranícke pašalíky, môžu potom politici a ich poskokovia pokojne pristupovať k štátnemu majetku ako ku koristi, ktorú si medzi sebou podelia a svoje vyčíňanie ešte pred zrakom verejnosti vydávajú za snahu ušetriť peniaze daňových poplatníkov.
Prípad Miroslava M., ktorý odišiel dverami z Daňového riaditeľstva, aby sa vzápätí vrátil oknom ako poradca bývalého ministra financií, je ukážkou toho, ako sa môžu prihrávať kšefty po straníckej linke.
Osoba, ktorá mala v nedávnej minulosti na rováši dve vážne kauzy a teraz čelí obvineniu zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, svojou „malou domov“ podľa vyšetrovateľov spôsobila štátu škodu za viac ako 483-tisíc eur. A keďže plytvanie verejnými zdrojmi v žiadnom prípade nie je vo verejnom záujme, mal by nasledovať trest. Či sa tak aj stane, je však vo hviezdach…
Jedno je však isté – dokiaľ nebude aspoň jeden jediný prípad bezuzdného plytvania verenými zdrojmi potrestaný, o očiste verejného života môžeme ďalej iba snívať. Naopak, situácia sa bude len zhoršovať, lebo vedľajším produktom súboja prehnitých proti prehnitým sú neštandardné strany, ku ktorých voľbe sa voliči uchyľujú, keď nevidia žiadnu vhodnú alternatívu.