Nezáleží na tom, kto to povedal prvý, dôležité je, že povedal pravdu. A nielen o vede. Dozaista aj o slovenskej politike.
Celá mimoriadna schôdza Národnej rady, na ktorej mal byť formálne odvolávaný Robert Fico pre kauzu emisie z čias jeho prvej vlády, nebola ničím iným, ako opakovaním starej známej veci s presvedčením, že to teraz vyjde inak.
Smer na celom humbugu samozrejme nie je bez viny. Vykoledoval si ho tým, že nepripustil diskusiu o emisiách ešte v rámci bežného rokovania normálnej schôdze a neskôr hlasovaním zamietol program mimoriadnej schôdze na túto tému.
Keď premiérovi a jeho ľuďom v parlamente bolo od začiatku jasné, že schôdza nemá „absolútne žiaden zmysel“ a jediným cieľom opozície je zasiahnuť týmto spôsobom do kampane pred prezidentskými voľbami, mali sa podľa toho aj zachovať. Čo by z pohľadu ich záujmu znamenalo pripustiť diskusiu poslancov čím skôr a čím „normálnejšie“.
To by však nesmel nad racionálnou úvahou opäť zvíťaziť spupný pocit, že keď má niekto v parlamente väčšinu, môže rozhodovať ešte aj o tom, o čom má a o čom nemá rozprávať menšina. Takto opozícia nielen dosiahla svoje, ale dosiahla to s väčším hlukom. Navyše s možnosťou tvrdiť, že vládna strana v kauze niečo tají a iba preto nechcela o nej pripustiť diskusiu. Povediac všetko toto, však treba zopakovať, že Fico má pravdu, keď hovorí, že ten humbug nie je ničím iným, ako pokusom vytiahnuť na neho niečo za každú cenu pred prezidentskými voľbami.
Opozícia ukazuje na to, že je to kauza prvej Ficovej vlády. Premiér kontruje tým, že on preto odvolal dvoch ministrov za SNS a napokon celý rezort tejto strane odňal. Opozícia tvrdí, že nešlo iba o SNS, ale aj o Smer a jeho predsedu. Smer kontruje, že schéma finančných tokov nijaké takéto prepojenia nenaznačuje. Daniel Lipšic hovorí, že v schéme sú biele kone a hovorí o podnikateľoch, ktorí majú byť blízki Ficovi. Na to Fico zareaguje, že to ešte nedokazuje jeho zapojenie. A tak ďalej a tak podobne.
Vyšetrovanie – nevyšetrovanie kauzy emisie ide naprieč troma vládami, v ktorých sa vystriedali všetci hlavní aktéri parlamentného divadla. Prokuratúra a vyšetrovatelia sú v prvom rade zodpovední za to, že prípad ešte nebol uspokojivo uzatvorený. Predstavitelia tých vlád sú za to spoluzodpovední. Má verejnosť možnosť dozvedieť sa niečo nové o kauze emisií práve od nich? Sotva, ale veď o to tu ani nejde. Ide o staré hry. Parlament je skvelá pôda nielen na diskusiu, ale aj na kriminalizovanie politického súpera. Kriminalizácia spoza rečníckeho pultíka totiž nepodlieha logike riadneho vyšetrovania – nič netreba dokazovať a nikdy sa to nemusí skončiť. Ľudia, unavení starými hrami, si budú naďalej myslieť to, čo dosiaľ: za Smer, alebo proti nemu. A naďalej budú vyšetrovatelia tí jediní, ktorí to môžu rozpliesť.