Každý ekonóm vie, že reálny obraz o pôžičke dá len ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Tento ukazovateľ nepustí.
Terajšie vzorce na jej výpočet pri pôžičke od Kiskovho Quatra ukazujú, že jednej z pôžičiek prináleží ročná percentuálna miera nákladov vyše 70 percent! Takýto prípad zažil nejeden spotrebiteľ. Išlo o kúpu televízora za 10-tisíc korún na splátky pri pôžičke s akontáciou 1 150 Sk a splácaním po 1 725 Sk počas šiestich mesiacov. Výsledná splatená suma bola 11 500 Sk.
Kiska priznáva, že bol drahší ako banky, ale tiež tvrdí, že zďaleka nešlo o RPMN na úrovni tisícov percent, ako ponúkajú niektoré úžernícke spoločnosti. Má pravdu. No aj pôžička za 70 percent je príliš, nieto ešte na prezidentského kandidáta. O to viac, že popri korupcii či nadhodnotnených štátnych výdavkoch vnímajú ľudia predražené pôžičky ako jeden z kľúčových problémov. Celé roky robia iba na zaplatenie úrokov a majitelia finančných inštitúcií z toho ryžujú. Nehovoriac o porušeniach zákonov o ochrane spotrebiteľa v prípade Kiskových firiem. Jeho tvrdenie, že rozpor so zákonom sa môže prihodiť aj vo veľkých firmách, ako je Google, síce platí, ale za prezidenta nekandiduje Google.