Napriek tomu, keď sa dnes ocitnete v prírode, máte pocit, že sa u nás rúbe od buka do buka… Žiaľ, nie je to iba laický pohľad, ale fakt, lebo vinou tzv. náhodnej ťažby, pri ktorej sa odstraňuje kalamita, dochádza k obrovským preťažbám.
Od roku 2004, keď víchrica v Tatrách zničila tri milióny kubíkov dreva (do r. 1989 sa u nás ročne ťažilo cca 5 mil. kubíkov), dochádza každoročne k prekročeniu únosnej ťažby v rozmedzí od päť do 50 percent!
Spracovatelia dreva svoje kapacity nastavili na objemy, aké sa ťažili po kalamite, a nie sú ochotní zaradiť spiatočku. Medzitým sa vo veľkom začala využívať biomasa. Energetické využitie drevného odpadu je veľmi rozumným využitím obnoviteľných zdrojov. Lenže, keď sa na výrobu tepla a ohrev vody vo veľkých spaľovaniach začne používať kvalitná buková guľatina, ťažko sa dá hovoriť o zdravom rozume. Z alternatívy sa za masívnej pomoci eurofondov stáva peklo.
Taký obrovský dopyt po drevnej hmote nie sú lesníci schopní pokryť, a tak sa uchyľujú k „náhodnej ťažbe“. Ako sa ukazuje, ani to nestačí. Nedostatok suroviny vytrváva tlak na hľadanie ďalších zdrojov.
Napríklad Zväz spracovateľov dreva SR už vlani poškuľoval po rezervách, ktoré v treťom stupni ochrany ležali ladom. A že jeho hlas nezostal nevypočutý, dokazuje aj návrh zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva, kde sa píše: „…podporiť využitie potenciálu dreva v chránených územiach prehodnotením ich rozsahu, predmetu ochrany, a 5. stupeň ochrany“.
Kompetentní by si preto mali ujasniť, či prioritou je udržanie zamestnanosti v oblasti spracovania dreva, alebo ochrana prírody.