Rozprávky politikov už poznáme. Pre voličov, ktorí preferujú politických kandidátov, je to výhoda. Umožňuje im to odfiltrovať kampaň a potom aj tak spokojne voliť niektorého z politikov. Podľa rovnakých preferencií, aké používajú pri parlamentných voľbách. Pre voličov, ktorí si myslia, že s politikou treba skoncovať, je to iné. Pre nich je kampaň dôkazom, že politika je neúprimná a zištná, a preto treba voliť podľa „nepolitických“ preferencií.
Voličom prvého typu možno vyčítať rezignovaný pohľad („politika je už raz taká, a iná nebude“). Tí druhí, „antipolitickí“ voliči, sú však zasa na najlepšej ceste podľahnúť iným rozprávkarom. O nič menej neúprimným a zištným, v niektorých prípadoch aj nebezpečným.
Čoraz viac sa ukazuje, akými rozprávkami nás chce kŕmiť čierny kôň týchto volieb Andrej Kiska, ktorý sa predstavuje ako filantrop, ktorý sa vraj na rozdiel od politických kandidátov rozumie ekonomike. Tvrdí, že firmy, ktoré spoluzakladal, vytvorili „tisíce pracovných miest“. A bez začervenania sa hovorí, že je presvedčený, že ho budú voliť ľudia, „ktorí by si inak všetky tie práčky, chladničky či mikrovlnky nemohli dovoliť kúpiť“.
Voliči, ktorým tento druh rozprávok konvenuje, by sa mali chytiť za nos. „Všetky tie práčky, chladničky či mikrovlnky“ si totiž kúpili oni sami a za svoje. Akurát namiesto toho, aby si odkladali čosi do prasiatka a potom išli do obchodu, rozhodli sa, že pôjdu najprv do obchodu a potom budú čosi odkladať do prasiatka Andreja Kisku. Aj s peknými úrokmi.
Niekedy to naozaj príde vhod, napríklad, keď sa vám doma náhle niečo pokazí a vy nemáte dostatočnú hotovosť. Súdny človek však vie, že splátková či pôžičková firma mu nerobí žiadne dobrodenie. Tá firma si obvykle totiž najprv požičala peniaze v banke a potom tie isté peniaze – len často za sakramentsky vyšší úrok – požičala jemu. Majiteľ takej firmy nemusí byť znalec ekonomiky, ale prinajlepšom šikovný priekupník. Ak sa teda nebavíme o výške úrokov, o súdnych a iných výrokoch o klamaní klientov a podobne.
Kiska nemá čo povedať k tomu, ako funguje náš ústavný systém a aké je miesto hlavy štátu v ňom. Rozhodol sa teda, že bude používať túto svoju rozprávku. O znalcovi ekonomiky, ktorý zavesil svoje ľudomilné podnikanie na klinec a rozhodol sa venovať už len charite.
Ani jedno z toho nie je pravda. Podnikanie na klinec nezavesil a ľudomilné nebolo a nie je. Ani to, že sa nezištne venuje charite, nie je pravda, keďže ju už hodný čas plánoval využiť na svoje ambície. To charita sa má v skutočnosti „venovať“ jeho prezidentskej kandidatúre. Mimochodom, zbytočne sa dištancuje od politikov. On prvý používa zbraň všetkých zlých politikov: vždy, keď je nachytaný na hruškách, robí zo seba obeť zákernej kampane.