Jedným z častých argumentov v prospech moratória býva ten, že inak by sa mohlo stať, že ak tesne pred voľbami niektorý kandidát zaútočí na iného, ten už nebude mať čas brániť sa. V poriadku. Žiadne voľby nebývajú akurát prehliadkou rytierskosti a galantnosti zúčastnených. Ako tomu však zabráni moratórium? Tak, že tú kritickú hranicu „tesne pred voľbami“ posunie o 48 hodín?
Čo ak napríklad takto „niekto na niekoho niečo“ vytiahol vo včerajšom večernom poslednom kole televíznych debát kandidátov? Nič. Je to to isté, akoby sa to stalo v piatok večer, len sa to stalo v stredu večer. Médiá to dnes môžu v podstate už iba zaznamenať – všetko ostatné by hraničilo s kampaňou. Pre „obeť útoku“ fajka zhasla.
Má ísť o to, aby volič nebol v poslednej chvíli pred voľbami zavádzaný? V ére internetu a sociálnych sietí je moratórium s takýmto cieľom ešte menej vykonateľné, ako bolo v časoch televízie. Neexistuje spôsob, ako zabrániť, aby na internete volebná kampaň prebiehala do posledného možného okamihu.
Politici sa tvária, že moratóriom riešia čistotu politickej súťaže. V praxi však oni sami medzi prvými, spolu s marketingovými štábmi, nachádzajú tucty spôsobov, akými moratórium porušujú. A vôbec to nemusí byť taká očividná hra, ako keď kedysi okrsková volebná komisia, kde malo zastúpenie aj HZDS, „nedovolila voliť“ šéfovi HZDS a televízia poplatná HZDS o tom v prvý večer dvojdňových volieb priniesla srdcervúcu reportáž.
Dnes stačí, aby nebola viditeľná priama linka medzi takýmito aktivitami a volebným štábom dotyčného kandidáta. Sú tie zúrivé úderky, bojujúce na internete, normálni voliči? Kto a ako zistí, či to nie sú nájomné sily? Kto a ako zistí pôvod toho, čo vám môže pristáť v elektronickej pošte v deň volieb?
Jednoducho povedané, predvolebné moratórium je v dnešných časoch efektívne nevykonateľné. Navyše je pokrytecké, pretože sa tvári, akoby bezmála najväčším ohrozením čistoty volieb boli prieskumy voličských preferencií, ktoré majú po novom podliehať ešte prísnejším pravidlám.
Zákon nedokáže uchrániť nielen oficiálny koniec kampane, ale ani jej oficiálny začiatok. Tá súčasná sa napríklad začala tak dávno, že presný dátum sa ani nedá loviť v pamäti: vyhľadať sa dá iba v archívoch. Načo je 48-hodinové moratórium po dvojročnej kampani?
Čosi sa však zákonom urobiť dá: napríklad stanoviť striktne nízky strop na volebné výdavky a prísne podmienky jeho dodržiavania vrátane vylúčenia kandidáta z volieb. Ak by zákon zakotvil hoci len toto, pre čistotu politickej súťaže by znamenal viac ako všetky moratóriá dohromady.