Takže ak sa napríklad za firmou schovávajú ľudia, ktorí ju zneužívajú ako zásterku na pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daniam alebo inú trestnú činnosť, je jasné, že bude nanajvýš užitočné, ak bude známe, kto za ktorou firmou stojí. Niežeby sa takéto informácie nedali pri slušných firmách dohľadať už teraz. Centrálna evidencia, ktorá sa má na základe pokynov Európskej únie zaviesť aj u nás, však mnohé veci určite sprehľadní.
Prečo sa má štát a verejné inštitúcie voziť iba po fyzických osobách, ktoré aj tak dlhujú vo veľkej väčšine iba smiešne čiastky? Bude nanajvýš užitočné poznať ľudí, ktorí sa ukrývajú za fasádami právnických osôb.
Práve medzi nimi sa vyskytujú chytráci, ktorí možno navonok mudrujú o správnom, ideálnom daňovom systéme a o spravodlivých daniach, lenže prostredníctvom svojich firiem majú v skutočnosti, s prepáčením, bohapustú srandu z akéhokoľvek daňového systému. Zmeny v daniach sa ich týkajú iba natoľko, nakoľko musia vždy vymyslieť nejakú novú cestičku, ako ukryť svoje príjmy.
Väčšinou im netreba ani veľmi vymýšľať. Všetko sú to len obmeny starých fínt, ktoré platia dvadsať rokov. A zákony stáli vždy na ich strane. Počnúc bankovým tajomstvom, končiac tzv. daňovým tajomstvom.
Príklady z Nemecka, kde už bankové tajomstvo prestali úrady brať do úvahy, hovoria za všetko. Keď sa v štáte, ktorý má z celej Európy asi bezkonkurenčne najlepší výber daní, darilo tajiť príjmy pred daňovákmi „ctihodným“ postavám typu prezidenta futbalového klubu Bayern Mníchov Uliho Hoenessa (neodviedol daň vo výške viac ako 27 miliónov eur), aký obraz potom asi poskytnú postavy a firmy, ktoré sa jednou nohou pohybujú v oblasti organizovaného zločinu?
Aký obraz asi poskytnú naše zoznamy? Odborníci majú pravdu: takáto evidencia by sa nemala týkať iba právnických osôb, ale napríklad aj vysokých politikov, kde nepomer medzi predpokladanými zdanenými príjmami a skutočnými majetkovými pomermi často doslova kole oči.
A aký to má súvis s trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb? No práve ten: ak niekomu slúži firma ako zásterka, za ktorú môže ukryť svoje skutočné príjmy a majetkové pomery bez toho, aby ich zdanil, potom nemá zmysel „potrestať“ ho tým, že mu príde domov exekútor zhabať televízor. Keď je do trestnej činnosti preukázateľne zapojená nejaká firma, je pochopiteľné, že môže dostať pokutu alebo v krajnom prípade prísť aj o majetok.
Je smutné, že na to môžu napríklad stratou svojho zamestnania doplatiť i nevinní pracovníci vo firme. Akurát, že tí na nehodných majiteľov doplácajú tak či tak. Aj stratou zamestnania, v prípade, že majitelia po skončení „tunela“ jednoducho dajú firmu do konkurzu – ako sa to u nás stalo nespočetnekrát.