Hádam to trvalo trocha dlhšie, ako sme si predstavovali, ale Jaromír Čižnár ráznejšie zasiahol. Konečne. Nejde tu totiž už len o samotné akoby dosiaľ tolerované vyčíňanie pravicových radikálov pod Zoborom, no predovšetkým o to, ako laxne sa k takému bezočivému konaniu dosiaľ stavala nitrianska prokuratúra. A nielen ona.
Jedna prokurátorka profesionálne zlyhala na plnej čiare, jej dozorujúca kolegyňa detto. A okresný šéf ich ešte aj obhajoval. Absurdný bol i postoj krajského prokurátora, ktorý voči nim vyvodil symbolické opatrenia vo forme výčitky a napomenutia.
Tak o čo má ísť prokuratúre? O pochybnú solidaritu s kolegami, ktorí porušujú svoje základné povinnosti, alebo najmä o to, aby sa v tejto krajine dodržiavali zákony?
Nečudujme sa, že stúpa sebavedomie mladých náckov na verejnosti. Keď ešte aj polícia kamerami nakrútené násilie „neznámych páchateľov“ (ktorých predtým zaistila) vyšetruje štyri mesiace! Poctiví občania majú oprávnený pocit, že sa o ich bezpečnosť nik nestará. A násilníkov to povzbudzuje, aby si beztrestne udreli zas a zas.
Ani vyšetrovatelia by nemali len tak zľahka tvrdiť, že pritom „neboli preukázané znaky extrémizmu“. Veď tí súčasní neofašisti nemusia hneď mávať zástavou s hákovým krížom. Aj tak je všetko jasné. Walhala, či presnejšie Valhalla, podľa ktorej pomenovali svoj „kartársky klub“, patrila a dodnes patrí k symbolom nielen pochmúrnej germánskej mytológie, ale aj nacistického okultizmu.