Voliči v strednej Európe sú zjavne unavení z doterajších politických elít, a preto volia ľudí, ktorí sú stelesnením antipolitiky. Ľudí, o ktorých skoro nič nevedia, čo im však dáva široké možnosti naprojektovať do nich svoje predstavy. Vyhráva forma nad obsahom.
A tak sa k Slovinsku, kde pred tromi rokmi v parlamentných voľbách zvíťazil bývalý šéf siete supermarketov Zoran Jankovič, a Česku, kde zabodoval miliardár Andrej Babiš (momentálne najpopulárnejší politik!), pridalo i Slovensko. Jalové reči o efektívnejšom štáte či zlyhávaní štátu zjavne zaberajú. Sklamaní voliči chcú jednoducho veriť, že títo podnikatelia pretavia svoj úspech aj do politiky – no zabúdajú na to, akým spôsobom ju „obohatili“ rôzni Ruskovia, Sulíkovia a ďalší dobrodruhovia.
Víťazstvo Andreja Kisku v prezidentských voľbách „nakoplo“ pravicových politikov natoľko, že očakávajú veľkú zmenu. Veľmi sa však mýlia. Vyprázdňovanie politiky nepomôže im, ale novým antisystémovým stranám, ktoré sa črtajú na obzore.
Napokon Kisku si osvojili len tesne pred voľbami, lebo sami neboli schopní prísť s lepšou ponukou, a teraz sa snažia na ňom priživiť. Pripomínajú tak menšie druhy rýb, ktoré prisaté na žralokoch a veľrybách využívajú svojho hostiteľa ako „taxík“. Zabúdajú však, že aj malým rybám žijúcim v symbióze s veľkými hrozí nebezpečenstvo odinakadiaľ. Potravinový reťazec je neúprosný.