Na doterajšom trende veľa nezmení ani rekordných 29 strán, ktoré sa rozhodli v nadchádzajúcich voľbách kandidovať. Čo sa však zmeniť môže, je počet protestných a extrémistických síl zastúpených v Bruseli.
Aj keď nad zostavením kandidátky Smeru, sa kvôli doterajším (ne-)aktivitám niektorých jej súčasných europoslancov vznáša viacero otáznikov, vzhľadom na potenciál strany a vzhľadom na to, aký kaliber nasadili na jej čelo, majú sociálni demokrati veľkú šancu obsadiť takmer polovicu z 13 mandátov vyhradených pre Slovensko.
Oveľa dramatickejší však bude súboj, ktorý sa odohrá na pravoboku. Momentálne naše záujmy v Bruseli hája aj zástupcovia troch strán, ktoré nemajú parlamentné zastúpenie (HZDS, SNS a SMK), a s výnimkou SMK sa im s najväčšou pravdepodobnosťou svoje pozície nepodarí obhájiť. Bude preto zaujímavé sledovať, kto ich nahradí.
A keďže štandardné pravicové strany to majú tiež „nachýlené“ a na ich miesto sa tlačia pravicové novotvary, ktoré sa nijako netaja svojím euroskepticizmom, a navyše ak sa podarí zabodovať niektorému z extrémistov, tak Slovensko vyšle do sveta úplne iný signál než pred piatimi rokmi.
Eurovoľby tak môžu byť svedectvom, koľko frustrácie a odporu sa v nás skrýva.