Čo je značne nefér, lebo takýmto spôsobom sa vlastne vytvárajú dve skupiny – tí, ktorí musia dokladovať všetko do posledného centa, a potom je tu druhá "kasta privilegovaných“, ktorým vlastne samotné zákony poskytujú priestor na kreatívne účtovníctvo, čím sa posilňuje šedá ekonomika.
A že skutočne "nejde o fazuľky“, potvrdzuje štatistika ministerstva financií. Napríklad, rozdiel medzi výdavkami domácnosti za zdravotné služby a priznanými tržbami ambulancií v roku 2011 predstavoval 214 miliónov eur!
Je preto úplne pochopiteľné, že rukou vypísané bločky od lekára by sa čoskoro mali stať minulosťou. Napokon, dvadsať rokov po tom, ako sa u nás zaviedli povinné registračné pokladnice, je načase, aby rovnaké pravidlá začali platiť aj pre hotelierov, taxikárov, vlekárov v lyžiarskych strediskách a v neposlednom rade aj pre lekárov.
Argument doktorov, že nákup pokladnice zaťaží ich ambulancie natoľko, že ho budú musieť premietnuť do cien za výkony s priamou úhradou, je smiešny. Ak si registračné pokladnice dokázali zadovážiť i drobní živnostníci, napr. holičky a kaderníčky v malých mestách, ktoré zarábajú len zlomok toho, čo lekári, niet najmenšieho dôvodu, aby tak nespravili aj oni.