Ak už ministerstvo spravodlivosti protikandidáta Harabinovi navrhnúť môže, navrhnúť ho aj musí. V tejto konkrétnej veci Borec nemá nijakú inú a lepšiu možnosť, ako ukázať, že to s premenou slovenského súdnictva myslí naozaj vážne.
Naše súdnictvo, to je po dlhé roky nepretržitý sled správ o pochybeniach či vyslovene podozrivých rozsudkoch. Sú to skúsenosti bežných ľudí so spravodlivosťou, ktorá je nielen hluchá a slepá, ale často chodí ešte aj žalostne neskoro, ak vôbec. Nezmyselné súdne prieťahy, za ktoré sa potom každoročne skladáme svojimi daňami na odškodné my všetci.
Nie sudcovia, ktorí majú 13. a 14. platy, dlhšie dovolenky ako drvivá väčšina z nás, môžu pracovať doma – a ani toto všetko im očividne nestačí na regeneráciu síl, ktoré by im umožňovali zvládať svoju normálnu prácu kvalitne a načas. Odškodné neplatia dokonca ani tí sudcovia, o ktorých viac-menej otvorene medzi ľuďmi kolujú kriminálne historky o korupcii, kamarátstvach s miestnymi mafiami a podobne.
Štefan Harabin celkom určite nie je ten, na koho jediného možno zvaliť vinu za zlý stav našej justície a za jej nedôveryhodnosť. Svoj kúsok pravdy mal i v tom, keď sa sťažoval, že naňho niektorí ministri spravodlivosti (Daniel Lipšic, Lucia Žitňanská) osobne "poľujú“ namiesto toho, aby riešili justíciu ako celok.
Lenže ten istý Štefan Harabin robil na svojich postoch, počnúc vedením ministerstva spravodlivosti a končiac vedením Súdnej rady a Najvyššieho súdu, všetko pre to, aby naša "justícia ako celok“ bol vlastne on sám.
Ktokoľvek sa usiloval o nejaké zmeny, nemohol obísť jeho pracovňu. A mnohí zo sudcov, ktorí z jeho pracovne vyšli s tým, že sa nedohodli, tvrdia, že ich vzápätí začal bezdôvodne šikanovať. Ak aj náhodou niektorí ministri venovali šéfovi Najvyššieho súdu priveľkú pozornosť, potom treba dodať i to, že ten im v tomto smere naozaj nezostal nič dlžný.
Súdnictvo potrebuje hlboké zmeny. To posledné, čo v takejto situácii potrebuje, je ďalšie funkčné obdobie šéfa Najvyššieho súdu, ktorý na jednej strane nepripustil nijaké zmeny, ktoré by sám neodsúhlasil, a na druhej strane rozdeľoval sudcov do navzájom nepriateľských táborov.
Výmena na Najvyššom súde dozaista nie je to jediné, čo naša justícia potrebuje. Možné je i to, že Súdna rada Harabina opäť zvolí. Ale minister, ktorý tvrdí, že chce začať najhlbšiu reformu súdnictva za posledných dvadsať rokov, sa nemôže tváriť, že je mu to jedno.
Harabin sám zo seba urobil symbol jednej éry. Ak sa má éra skončiť, Borec musí dať jasne najavo, že novú éru si vie predstaviť s niekým iným.