Ale v podstate po každých voľbách sa opakujú obvinenia, že tá či oná strana alebo kandidát porušili legislatívne predpisy. A takým konštatovaním sa všetko uzavrie.
Výnimkou neboli ani nedávne voľby hlavy štátu. Ich víťaz priznal, že na kampaň vynaložil štyrikrát viac financií, ako zákon povoľuje. Odborníci tento deklarovaný balík peňazí spochybňujú, Andrej Kiska musel minúť omnoho viac. Podobne ako jeho protikandidát v druhom kole Robert Fico.
Už to vidím, ako ministerstvo financií, odvolávajúc sa na literu zákona, vyrubí dvom najvyšším ústavným činiteľom pokutu – desaťnásobok sumy, ktorou prekročili limit na svoju propagáciu… Po hodení kamienka sa hladina rozčerí a opäť uzavrie. Až kým neprídu nové voľby a nové ponosy. Ak teda dlho chystaný nový volebný kódex neprinesie zmeny, ktoré by financovanie politickej súťaže zreálnili.
Doterajší zákon hovorí o 15-dňovej kampani, hoci Kiska zaplavil Slovensko bilbordmi už desať mesiacov predtým. Ostatní uchádzači o prezidentský stolec ho potom mimoriadne usilovne doháňali. Lenže čo je to priama predvolebná kampaň a čo iba to, keď sa ktosi potenciálnym voličom dopredu „neoficiálne“ pripomína? To už paragrafy neriešia.
Zákonodarcovia hádam v dobrej viere určili finančný strop na 133-tisíc eur v presvedčení, že sa tým ako-tak vyrovnajú šance kandidátov s rozličným majetkovým zázemím. Vo svete to však nikde nefunguje. Namiesto stanovenia nereálnych finančných limitov by nový zákon mal radšej zabezpečiť širšiu prehľadnosť pôvodu týchto peňazí a jej sprístupnenie verejnosti, aby raz nebola prekvapená.