Je to prirodzené a nie je to iba tým, že by sme boli od prírody pesimistickí. Keď napríklad štatistiky tvrdia, že od nášho vstupu do Európskej únie sa naše platy priemerne zdvihli o 70 percent a ceny len o 30 percent, je jasné, že sa to nevzťahuje na každého rovnako. A keď si údaje o tom, ako dnes musíme menej pracovať na to, aby sme si mohli kúpiť tie isté potraviny ako v roku 2004, prečíta napríklad nezamestnaný, iba čo znechutene mávne rukou. A predsa tie štatistiky môžu byť pravdivé. Ide len o to, ako s nimi naložíme.
Môžeme s istotou povedať, že vďaka nášmu členstvu v únii a v zóne spoločnej meny životná úroveň obyvateľov Slovenska stúpala a napriek rokom krízy sme na tom dnes v mnohých veciach oveľa lepšie. Akurát to nesmieme používať ako obušok na nespokojných: „Vidíte, ako sa máme dobre? Tak čo by ste ešte chceli?!“
Porozmýšľajme radšej, aká by bola dnes naša životná úroveň bez členstva v únii. Odpoveď na túto hypotetickú otázku môže byť vcelku jednoduchá. Napríklad je isté, že by nás kríza neminula, aj keby sme v únii neboli. Jej spúšťačom nebol Brusel ani Štrasburg. Kríza zaplavila najprv svetové finančné trhy a tie v otrasoch priškrtili kolobeh peňazí v globálnej ekonomike.
Ak na to doplatil niekto ako prvý, boli to predovšetkým „nezakotvené“ štáty a regióny. Z takých sa pobočky firiem v snahe zachrániť materské centrály sťahovali najprv. Samozrejme, nerátajúc možno východoázijské manufaktúry, ktoré využívajú doslova otrockú prácu (aj) detí – za takúto cenu by sme si však hádam zahraničné investície udržiavať nechceli?! Nehovoriac už o tom, že aby mohli investície odniekiaľ odísť, museli tam najprv byť. Aj v tomto ukazovateli by sme boli bez členstva v únii na tom nezávideniahodne.
Nezamestnanosť je u nás stále neúmerne vysoká. Netreba si však robiť ilúzie: bez únie by dnes bola ešte vyššia. K jej dnešným číslam by bolo totiž treba prirátať všetkých tých, čo by nedostali prácu, keby k nám firmy z únie nechodili, ľudí, ktorí by prišli o prácu, keby tie firmy od nás pre krízu odišli, ale hoci aj tých, ktorí majú vďaka únii možnosť pracovať či študovať inde po celej Európe. Plus ľudí, ktorí by prišli o prácu preto, lebo by mali ich slovenskí zamestnávatelia pre krízu ešte ťažší prístup na európske trhy.
Ľudia, ktorí pred blížiacimi sa eurovoľbami zužujú Európsku úniu na otázku eurovalu a zneužívania eurofondov, žijú vo vlastnej bubline a netušia, ako vyzerá život na Slovensku za oknami ich limuzín. Keby sa mala únia riadiť ich sebectvom povýšeným na program, v prvom rade by sme sa do nej nikdy nedostali ani my. Vďaka únii sa možno nemáme všetci úžasne. Celkom isto sa však práve vďaka nej nemáme oveľa, oveľa horšie.