Dôvodov je viacero, jedným z nich je aj vysoká nezamestnanosť ľudí z vekovej kategórie nad 50 rokov. Títo zamestnanci sa na Slovensku často cítia ako občania druhej kategórie. Oprávnene. Aj keď u nás platia európske smernice zakazujúce diskrimináciu na základe veku, ak dôjde k prepúšťaniu, zvyčajne idú ako prví „na odstrel“ a nové zamestnanie si hľadajú len veľmi ťažko. Vo väčšine regiónov je to takmer nemožné.
Najväčším problémom starších zamestnancov je to, že nie sú takí zruční pri práci s počítačmi a slabá je aj ich znalosť jazykov. To však nie sú neodstrániteľné prekážky. Prostredníctvom kvalitných projektov by sa tento hendikep dal poľahky prekonať.
Slovenský trh práce má však ešte jedno špecifikum – prakticky tu neexistuje zamestnanie na čiastočný úväzok. Na porovnanie: kým v Európe je takto zamestnaných až 19,9 %, u nás je to len 4,1 % ľudí. Pritom podľa prieskumov práve o tento typ práce prejavujú starší obyvatelia záujem.
Ani tzv. part time nie je spása, je to však spôsob, ako vybŕdnuť z toho najhoršieho. Vzhľadom na to, že populácia starne, dá sa predpokladať, že o pár rokov, keď do kategórie 50+ prídu silné ročníky tzv. Husákových detí, bude tento problém ešte vypuklejší. A paradoxne tí, čo dnes rozhodujú o osudoch svojich starších kolegov, budú možno sami raz stigmatizovaní.