Nerieši, či je za vzniknutú situáciu zodpovedný nespoľahlivý dodávateľ, alebo nespoľahlivý prepravca. Zájde za roh a kúpi si, čo potrebuje.
Plyn je však iná komodita ako povedzme chlieb. Spor Ukrajiny s Ruskom, ktoré sa nedohodli na cene plynu, sa nás preto bytostne dotýka. Slovensko spolu Bulharskom, Fínskom a pobaltskými štátmi je totiž prakticky na 100 percent závislé od dodávok ruského plynu. Keď sme v januári 2009 na vlastnej koži zažívali plynovú krízu a bol vyhlásený stav núdze, tak sa veľa hovorilo o potrebe diverzifikácie zdrojov. Od slov k činom však niekedy býva veľmi dlhá cesta… Našťastie sa zmenilo aspoň to, že máme podpísané zmluvy o reverze plynu s Českom a Rakúskom.
Na rozdiel od situácie spred piatich rokov, keď išlo „len“ o obchodný spor, teraz na východe Ukrajiny prebieha ozbrojený konflikt. Môžeme ukázať prstom, že vinný je ten, kto neplatí za plyn. To by však bolo príliš zjednodušujúce, lebo v situácii, keď centrálna vláda v Kyjeve nemá časť územia pod kontrolou a proruskí separatisti zostrelia lietadlo s ukrajinskými výsadkármi, môže byť plyn použitý ako ďalšia zbraň.
Logicky vzaté, je v záujme všetkých, aby plyn do Európy prúdil. Lenže tam, kde rinčia zbrane, ide zdravý rozum bokom.
Už len samotná predstava, čo by znamenal výpadok ruského plynu pre európsku ekonomiku, naháňa všetkým na starom kontinente strach, lenže ono to platí aj naopak. Rusko je závislé od exportu surovín a kým otvorí kohútik na plynovode do Číny, uplynú ešte minimálne štyri roky. A to je presne čas, ktorý nám zostáva, aby sme nestáli pred rovnakou dilemou opäť o päť rokov…