Ľudia si pri tejto príležitosti prirodzene kladú otázku, či osem rokov za útok na policajtku pri výkone jej služobných povinností nie je priveľa. A či naozaj nestačili štyri. Veď išlo iba „o prvé vybočenie z riadneho a bezúhonného spôsobu života odsúdeného“…
Často sa kritizuje, že naše súdy sú voči páchateľom neprimerane zhovievavé. Ak však uložia prísnejší trest tomu, kto vážne ublíži strážcovi poriadku, tak to už neplatí? Vytrénovaný športovec, ktorý sa pod vplyvom alkoholu prestane ovládať, je pritom sám osebe nebezpečnou zbraňou. Keď ženu v uniforme „len kopol do kolena“, drasticky ju poznačil na celý život. Fyzicky i psychicky. Dosiaľ sa jej poriadne neospravedlnil a nezaplatil ani cent odškodného. To je tá „prejavená ľútosť“? Zo štyroch rokov si už dva odsedel, a teda ak sa bude vo väzení slušne správať, čoskoro bude môcť opäť hrať hokej…
Sú krajiny označované za demokratickejšie ako Slovensko, ale tam sa s takými, čo sa iba krivo pozrú na muža zákona, nemaznajú. Veď ako by to aj s tou demokraciou tam vyzeralo? A u nás? To, čo spravil „bezúhonný“ športovec v decembri 2011 v Považskej Bystrici, nie je zďaleka ojedinelý prípad. Pred pár dňami zaútočil výtržník na hliadku v okrese Galanta a v Boleráze zase opitý vodič policajta zastrelil! Osem rokov pre agresívneho hokejistu nie je priveľa. Skôr treba adekvátne pridávať tým, čo sa dopúšťajú ešte závažnejších trestných činov. Bez možnosti, že ich skôr prepustia na slobodu.