Takýmto spôsobom chce ministerstvo práce predísť tragédiám, akým bol prípad utýranej Lucky. Zámer je to určite chvályhodný, ale ako to už nás chodí, riešenie je veľmi nešťastné. Okrem toho, že opatrenie vyvolalo spočiatku obrovský chaos, dokopy nič nerieši, lebo ide o čisto formálnu záležitosť. Úradníci si budú môcť „odškrtnúť“, že majú vyplnené tlačivá, ale v akých podmienkach deti skutočne žijú, sa z nich v skutočnosti nedozvedia a v tom prípade ich ani nijako neochránia.
Samozrejme, vždy je jednoduchšie vymyslieť nejaké byrokratické opatrenie, ako začať veci reálne meniť. Aj keď Ústredie práce skontroluje tie rodiny, ktoré sa úradom doteraz neozvali, bez individuálneho prístupu nijako nedokáže overiť, či tí, ktorí formuláre vyplnili a odovzdali, náhodou nezavádzajú.
Namiesto zbytočnej byrokracie by preto bolo oveľa efektívnejšie, keby bola u nás zavedená povinná predškolská výchova pre deti od štyroch rokov. Takýmto spôsobom by štát nielenže zabezpečil kvalitnú predškolskú výchovu, ktorá je pre vývin dieťaťa veľmi dôležitá, ak nie rozhodujúca, ale mal by aj oveľa väčšie možnosti kontroly a spätnej väzby, v akých podmienkach deti žijú. To by však znamenalo masívne investovať do budovania škôlok, lebo súčasné kapacity nestačia.