Neznamená to, že sankcie sú úplne neúčinné, alebo že by sa mali vyškrtnúť z repertoára medzinárodnej politiky. Znamená to len toľko, že nič pod slnkom nie je čierno-biele.
Je možné, že už čoskoro sa o tom presvedčíme aj my sami, keď nové rozšírené sankcie zahrnú aj oblasť obrany. V takom prípade by sa totiž vraj mohlo stať, že doplatíme na svoju závislosť od ruskej techniky aj v tejto oblasti. Napríklad z takých radarov by sa mohol vykľuť ešte urgentnejší problém, ako z tých pár ruských lietadiel, ktorými sa, vzhľadom na ich vek a technický stav, už pomaly boja lietať aj naši ministri.
Naša východná hranica je zároveň hranicou EÚ aj Schengenu. Od našej armády sa možno neočakáva významná útočná sila, potreba funkčnej protivzdušnej obrany je však nespochybniteľná. Je teda možné, že kým takí Francúzi by jednorazovo oplakali dodávku svojich lodí do Ruska, nás by čakali radikálne investície v prípade, že Rusi nebudú dodávať dielce potrebné na opravy obrannej techniky. Niečo by teoreticky mohlo počkať, radary však sotva.
Treba vopred povedať, že v tejto chvíli ešte nie je známy presný rozsah a charakter sankcií vzhľadom na vojenskú techniku, ani prípadná ruská odveta. Isté nie je ani to, ako by sa EÚ zachovala k Slovensku v prípade, že by nám náhle investície do obrany naozaj hrozili. Isté je len to, že tie peniaze, ktoré by tak museli odísť z nášho večne napätého verejného rozpočtu, by nás sakramentsky mrzeli.
Dalo sa tomu predísť? Isteže; platí tu to isté, ako pri našej energetickej závislosti od Ruska. Keby sme sa v uplynulých dvadsiatich rokoch vážne zaoberali diverzifikáciou zdrojov, keby naše vlády viac modernizovali a „pozápadňovali“ techniku našej armády (keď sme už v tom NATO i EÚ), všeličo by nám dnes mohlo byť jedno.
Žiaľ, ak nám dnes môže byť niečo naozaj jedno, sú to práve takéto keby. Faktom totiž zostáva, že s každým rozširovaním sankcií proti Rusku sa rozširuje aj zoznam oblastí, v ktorých my môžeme byť oveľa viac poškodení ako Rusi. Pod „my“ sa tu myslí Slovensko.
Otázka je, čo iné vlastne únii zostáva vzhľadom na vývoj po zostrelení letu MH17, keď z Ruska podľa všetkého naďalej prúdia na územie Ukrajiny zbrane a keď sa inšpektori dodnes (!) nedostali na miesto katastrofy. Pritvrdenie sankcií sa zdá byť logickým krokom, ak sme sa už tou cestou raz vydali.
Nič nie je čierno-biele. Sankcie sú legitímnym vyjadrením postoja Európy k úlohe Ruska vo vojne na Ukrajine. Je možné, že zabolia aj Európu samotnú a možné je aj to, že tá bolesť bude obhájiteľná. Sotva však bude obhájiteľné, ak zostanú pre históriu tým jediným, čím sa Európa v danej veci blysne. Mimochodom, mier na Ukrajine by dnes Vladimíra Putina mrzel asi oveľa viac ako všetky sankcie.