Dokázal to aj sobotný incident pri Novej Sedlici. Únia (a hádam niekedy aj Slovensko) by rada z iných, nečlenských krajín prijala lekárov, inžinierov, odborníkov na počítače, kvalifikovaných robotníkov. Ale oficiálne, na svojich letiskách, v prístavoch či na železničných staniciach. Nie však tých, čo prichádzajú ilegálne, poza vŕšky, navyše nejde o politických, ale o hospodárskych utečencov. To, že sa to dá aj v súlade so zákonmi, dokumentujú početné komunity Vietnamcov na bazároch v jednotlivých štátoch EÚ.
Omnoho otrasnejšie je však to, kto všetko sa priživuje na nešťastných exulantoch, oberie ich o posledné valuty a neraz zanechá kdesi v horách. Tieto gangy prevádzačov na ukrajinskej hranici naberajú v poslednom období na trúfalosti. Už sa neštítia používať ani strelné zbrane proti príslušníkom slovenskej polície. Za súčasnej napätej situácie u našich východných susedov sa totiž dá ľahšie dostať k pištoliam či puškám i k streleckému výcviku. Je čudné, že v tom figurujú obom stranám „známe firmy“, no ani po opakovaných incidentoch sa ich ukrajinským orgánom nepodarilo zadržať.
Uplynulú sobotu na to doplatil našťastie iba jeden agresívny prevádzač, ale vzhľadom na jeho nebezpečnú výzbroj mohlo byť viac obetí. Hranica nie je bazár.