Iba ak by ich tam zobrala na exkurziu na tému, ako sa nemá štát starať o národné kultúrne pamiatky. Pritom nejde o dajakú polozrúcanú tvrdzu za horami za dolami, ale o skutočný zámok v tudorovskom štýle, ktorý by mohol byť krásnou slávobránou do hlavného mesta Slovenska na najvýznamnejšej dopravnej tepne z južnej Európy. Skôr je však strašiakom, viac než dve desaťročia.
Pričinili sa o to všetky ponovembrové vlády (generálna rekonštrukcia objektu sa rozbehla v roku 1988), ale aj ktorákoľvek opozícia. Tá akýkoľvek pokus, aby nielen Rusovce, ale hoci aj Bratislavský hrad či Národná galéria dostali nový šat, populisticky znosila pod čiernu zem. Vraj na iné, dôležitejšie stavby neostanú peniaze.
Najprv sa nevedelo, ako sa skončí medzinárodný súd s katolíckym rádom v Maďarsku, týkajúci sa vlastníctva kaštieľa a priľahlého parku. Lenže výsledok bol od určitého času viac-menej istý a už dlhšie je istý stopercentne. Preto malo byť všetko pripravené, stavbári a reštaurátori tam mali ihneď nabehnúť. Lenže…
Zdá sa, že reči ministra financií o podnikateľoch, ktorí radostne prispejú na znovuoživenie tejto pamiatky, nemali reálny základ. Veď do Bratislavy vedú také špinavé brány, ako sú železničná a autobusová stanica, tak prečo by Rusovce mali byť výnimkou?