Napriek tomu, že 20-korunové „zajacovky“ od roku 2006 neplatíme, tak za tzv. služby, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, môžu lekári zo zákona vyberať poplatky.
Má to však jeden háčik – ich výšku reguluje len zákon o cenách, a tak sa bežne stáva, že sa v rámci Slovenska značne líšia. Vyšetrenie CRP môže v jednom kraji pacienta vyjsť na 3,5 eura, inde však zaplatí takmer dvojnásobok. A čo je ešte horšie, vzhľadom na to, že neexistuje jednotný zoznam, za čo všetko môžu doktori poplatky vyberať, tak v tejto oblasti panuje obrovský chaos.
Ak sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo tento neporiadok upratať, tak je naozaj najvyšší čas, lebo tento stav pretrváva už desať rokov. To, že po novom má byť objednanie pacienta na vyšetrenie, vypísanie receptu, či návrhu na kúpeľnú liečbu alebo potvrdenie o vyšetrení neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej služby, sa dá považovať len za návrat k normálu.
Pokiaľ sa zdravotníctvo u nás zo zákona definuje ako bezplatné, tak rozličné absurdné poplatky nemajú opodstatnenie. No vzhľadom na to, že tento rezort je stále podkapitalizovaný, mala by sa už konečne začať vecná diskusia o tom, čo je štandard a čo nadštandard.