Znemožní Európska únia refinancovanie ruských štátnych naftárskych spoločností na európskych peňažných trhoch? Prestanú na odplatu európske lietadlá lietať na východ cez Rusko? Mení sa ukrajinská dráma na šachovú partiu Angely Merkelovej a Vladimira Putina, pri ktorej „možné“ kroky protivníka hrajú niekedy dôležitejšiu úlohu ako tie reálne?
V piatok ráno sme ešte počuli, že osud ďalších sankcií proti Rusku bude závisieť od toho, aký úspech budú mať rokovania o prímerí v Minsku. Rokovania v Minsku dopadli úspešne, prímerie medzi ukrajinskou armádou a separatistami sa stalo skutočnosťou. Diplomati únie sa i tak na prísnejších sankciách dohodli.
Počas víkendu sa potom z Ukrajiny striedali znepokojujúce správy o tom, že sa v Donecku na letisku a pri Mariupole strieľa, s upokojujúcimi vyhláseniami Kyjeva a Moskvy o tom, že prímerie „zhruba“ funguje. Podobne optimistické slová zneli aj v pondelok vo vyhláseniach pozorovateľov OBSE na Ukrajine.
I keď možno „krehké“, toto prímerie bolo teda skutočnosťou ešte aj na štvrtý deň od jeho vyhlásenia. Ukrajinská armáda stiahla z blízkosti frontovej línie pri Donecku ťažkú techniku, v stredu sa očakáva vzájomná výmena zajatcov systémom „všetkých za všetkých“.
Kolotoč sankcií sa však krúti. Práve k tomu smerovali slová Didiera Burkhaltera, prezidenta Švajčiarska, ktoré momentálne predsedá OBSE. Podľa neho nestačí, keď sa zastaví paľba, pretože obidve strany musia kráčať k politickému riešeniu situácie. Podobne hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert: „Nie je to len otázka prímeria. Je tu dlhý zoznam krokov, ktoré boli dohodnuté a ktoré musia byť implementované, nielen prímerie.“
Aby však nevznikol dojem, že sa usilujeme Európsku komisiu, ktorá tlačí na ďalšie kolo sankcií, za každú cenu usvedčiť z pokrytectva. Sankcie EÚ sú namierené predovšetkým na Putina, jeho najbližšie okolie, banky a momentálne aj ropné giganty (tých plynových sa nikto v Európe dotýkať nechce). Je jasné, že dokiaľ bude Putin tvrdiť, že na Ukrajine nemá žiadnych vojakov ani techniku a dokiaľ bude Západ presvedčený o opaku, priestor pre sankcie bude ďalej otvorený…
Naozaj veľmi záleží na tom, aby prímerie na Ukrajine prerástlo do mieru. To však nebude možné bez politického urovnania konfliktu. Potom by azda aj Putin mohol potichu stiahnuť svojich „dovolenkárov“ z východnej Ukrajiny bez toho, aby sa pri tom nechal celkom otvorene prichytiť.
Záležať však bude i na tom, aby sa kolotoč sankcií a odvetných opatrení nerozkrútil natoľko, že sa nám vymkne z rúk. Aby sa z nás napokon nestali mierotvorcovia nie z presvedčenia, ale iba preto, pretože sme sa vmanévrovali do situácie, ktorá bude pre nás samotných neúnosnou.
Vyhlásenia o sankciách, ktoré mali platiť od pondelka, potom od utorka… no v každom prípade budú „reverzibilné“, hovorili možno v skutočnosti práve o takej obave.