Hoci si na oficiálne výsledky musíme ešte počkať, už je jasné, že o ich konečnom stave rozhodli nevoliči. Navyše, pri oficiálnej volebnej účasti 52,42 % je otázne, koľko občanov prišlo do volebnej miestnosti, no namiesto vyznačenia kandidátov nechali na volebných lístkoch odkazy, z ktorých súčasná moc má sotva radosť. Môže ju však mať z povolebnej legalizácie moci. Horšie je to s možnosťami, ktoré má v súčasnej spoločenskej kríze.
Voľby ešte viac rozdelili Ukrajincov. Na jednej strane sú „patrioti“, ktorí takpovediac neváhajú „gniaviť“ Rusov a „neposlušných“ v Donbase. Na druhej strane sú „nedostatoční“ vlastenci, ktorí síce v minulosti urobili niečo v prospech ľudí, ale je to málo. Jednoducho im nedôverujú. A potom je tu stále „mlčiaca“ väčšina.
Z tohto pohľadu má navrh súčasný premiér Arsenij Jaceňuk. Pritom, ako tvrdí nejeden Ukrajinec, vari horšieho predsedu vlády doteraz nemali. Napriek tomu ho chce časť voličov, ktorí hlasovali a neprišli protestovať formou znehodnotenia volebných lístkov. Má vraj vysoký rating rovnako ako jeho Ľudový front. Nemá však, tak ako prezident Petro Porošenko a ďalší, to najhlavnejšie: podporu skutočnej väčšiny čoraz pesimistickejších Ukrajincov. Navyše, na proeurópsku orientáciu, ku ktorej sa strany v budúcej snemovni hlásia, treba v boji za reformy najmä financie. A tie dnes Kyjev tiež nemá. A treba ich napríklad nielen na vyplatenie päťmiliardového dlhu Rusku a na ďalšie dodávky plynu. Európa a USA hádam pomôžu, no aká bude cena podanej ruky?