Nebol to prvý a isto ani posledný prípad, keď sa čudné šafárenie s verejnými prostriedkami dostalo na verejnosť vďaka práci médií.
Krajšie by však bolo, keby takéto odhaľovanie káuz inštitúciám štátu v boji s korupciou pomáhalo, namiesto toho, aby suplovalo to, čo by mali systematicky robiť ony. Keď zlyháva celý systém štátnych inštitúcií, ktorých úlohou je kauzy odhaľovať, riešiť a predchádzať im, potom systém je sám osebe kauzou spoluzodpovednou za všetky ostatné.
Máme inštitúcie, ktoré sa kontrole nakladania s verejným majetkom majú venovať na plný úväzok. Inštitúcie, pre ktoré zo zákona nie sú žiadne patričné informácie neprístupné a žiadne príslušné dvere zatvorené. Najvyšší kontrolný úrad je najvyššou z nich.
Máme tiež inštitúcie, ktorých povinnosťou je okrem iného sledovať výstupy kontrolných orgánov (teda aj NKÚ) a automaticky konať, keď sa vyskytne podozrenie z korupčného správania alebo iného porušenia zákona. Najvyššou z nich je Generálna prokuratúra SR.
Máme tiež príslušné oddelenia na ministerstvách. Napokon máme stopäťdesiat poslancov Národnej rady, ktorí si idú navzájom potrhať krky, keď sa vyskytne mediálne vďačná predvolebná kauza, no ktorí často ani netušia, ako by mala vyzerať systematická kontrola chodu štátu.
NKÚ náhodou svoje povinnosti niekedy aj plní. Dôkazom je napríklad správa o výsledku kontroly nakladania s majetkom štátu a využívania zdravotníckej techniky vo vybraných zdravotníckych zariadeniach, datovaná januárom minulého roka. Zistenia obsiahnuté v tejto správe sú v niektorých prípadoch vskutku šťavnaté, dokonca porovnateľné s piešťanským CT.
Ako je možné, že podobný cirkus, aký sa strhol teraz, sa nestrhol už pred rokom? Ako je možné, že prokuratúra už dávno nevyšetruje zvláštne verejné obstarávania za státisíce i milióny eur a konštatovania o porušení zákona? Prečo si politici všetkých farieb, ktorým odrazu tak ukrutne záleží na našom zdravotníctve, už dávno nevyhadzujú na oči prípady, ktoré sa týkajú obdobia tejto, ale i predošlej vlády? Nuž preto, lebo všetko je formálne, ako má byť, akurát systém nefunguje.
Politickým stranám tak veľmi záleží na tom, kto bude novým riaditeľom NKÚ, až je tam desiaty rok ten istý. Tak veľmi sa zaklínajú dôležitosťou NKÚ, že si ani nevšímajú, čo vlastne robí. Samotný NKÚ dva roky niečo skúma, na tretí rok o tom napíše správu a o ďalšieho pol roka o tom zvolá tlačovú konferenciu – na ktorej potom ani nespomenie tie naozaj závažné zistenia… Zlyhávajú ministerstvá, zlyháva prokuratúra, ktorá nekoná.
Odhaľovanie jednotlivých káuz je užitočná práca. Ak to však znamená takmer celkom suplovať prácu síce existujúcich, ale nefunkčných, nepružných a nerešpektovaných inštitúcií, je to smutná vizitka nášho štátu. Ten potom tiež tak akosi existuje, ale nie je veľmi funkčný, pružný, ani rešpektovaný. Čuduje sa niekto?