Tie dnešné sú však o to dôležitejšie, že sa v nich rozhoduje o bezprostrednej existencii obcí a miest, o ich rozvoji a o skutočne každodennom živote občanov.
V obciach, mestečkách, ale aj vo väčších sídlach nie sú zvolení predstavitelia samospráv neznámi. Ľudia im dobre vidia do kuchyne, aj do tej, kde sa varí miestna politika, kde sa prijímajú rozhodnutia, kam dať skôr peniaze, či na opravu cesty, na zlepšenie verejného osvetlenia, kanalizácie, alebo využiť granty pre smelšiu investíciu.
V komunálnych voľbách určite neplatí argument „môj hlas predsa nezaváži“. Práve naopak, každý lístok sa počíta a často na miske váh rozhodnú aj dva-tri. Keď sa dostane na čelo samosprávy človek, o ktorom sú mnohí presvedčení, že na túto funkciu jednoducho nemá, či dokonca bude priamo škodiť, tak potom ľudia, čo voľby ignorovali, sa naozaj môžu ísť najbližšie štyri roky sťažovať akurát na lampáreň. Takých príkladov je veľa aj na regionálnej úrovni. Veď Banskobystrická župa prišla „pre nečinnosť“ pod vedením Mariana Kotlebu za necelý rok o 5,5 milióna eur z eurofondov. Zatiaľ. Ďalšie štyri milióny visia vo vzduchu.
Napriek tomu sa po celom Slovensku nájdu mestečká, obce, ale aj menšie dedinky, kde výrazne vykročili dopredu. Sú akoby vymaľované, takmer všetko tam funguje. Viaceré za to ďakujú cestovnému ruchu, prosperujúcemu podniku v chotári, samotným aktívnym obyvateľom. Ale všade tam platí, že si zvolili šikovného starostu/ku či primátora/ku, ktorí dobre vedia, do čoho a ako sa pustiť.