A tak sú pravdepodobné len dve možnosti. Buď je Peter Pellegrini novou hviezdou, ktorú si presadil predseda Smeru, alebo jednoducho v strane všetky osvedčené kádre ponuku slušne odmietli. Maďarič, Kaliňák, Richter či ktokoľvek iný zo spomínaných kandidátov dali prednosť pohodliu ministerských kresiel pred „kočírovaním“ zhromaždenia, ktoré sa miestami mení na divokú arénu, plnú exhibicionistov.
To však znamená, že na tento post treba človeka, ktorý dobre pozná prácu parlamentu, vie manažovať ľudí, je schopný viesť dialóg aj s opozíciou a je za ním kus práce.
Čím sa môže pochváliť 39-ročný Peter Pellegrini? V Národnej rade zastupoval Smer šesť rokov, takže prácu zákonodarného zboru dobre pozná. Druhá vec je, čo vykonal ako štátny tajomník ministerstva financií a následne ako minister školstva, že ho to splnomocňuje stať sa šéfom parlamentu. Ergo, neuteká pred zodpovednosťou z ministerského kresla v situácii, keď sa búria nespokojní vedci a reči o reforme školstva zostali (po koľkýkrát) len rečami?
Vyšvihnúť sa v priebehu dva a pol roka z radového poslanca na predsedu parlamentu – to je priam raketová kariéra. Otázkou len je, či po jej jednotlivých stupňoch zostanú dobyté méty, alebo pomníčky nesplnených sľubov.