Môže sa referendum týkať základných práv a slobôd? Podľa uznesenia Ústavného súdu sa v našej ústave „kladie zábrana referendám s takými otázkami, ktorých úspech by znamenal narušenie konceptu základných práv a slobôd v podobe znižovania ich štandardu vyplývajúceho z medzinárodnoprávnej úpravy i úpravy vo vnútroštátnom právnom systéme, a to v miere ohrozujúcej charakter právneho štátu“.
Podľa názoru ústavného právnika sa takouto formuláciou vcelku dá súhlasiť. Chyba teda nebude ani tak v nej, ako skôr v jej interpretácii. Ústavný súd sa totiž zjavne domnieva, že diskriminácia jednej skupiny občanov neznamená „znižovanie štandardu základných práv a slobôd“. Alebo platí druhá možnosť, podľa ktorej náš Ústavný súd nevidí nič diskriminačné na tom, keď sa jednej skupine občanov na základe spoločného znaku (v tomto prípade sexualita) preventívne zakáže žiadať o niečo, čo je pre všetkých ostatných samozrejmosťou.
Naozaj ťažko povedať, ktorá z týchto možností je znepokojujúcejšia.
To ešte nie je všetko. Ústavný súd sa vraj vo svojom uznesení v podstate prikláňa k názoru, že výsledok referenda má bezprostredné a všeobecne záväzné právne účinky, ktoré nastanú hneď po tom, ako je návrh prijatý v referende vyhlásený v Zbierke zákonov. Bez ohľadu na to, či Národná rada následne ešte prijme zákon alebo zmení Ústavu v súlade s výsledkom referenda. Ak by to bolo naozaj tak, znamenalo by to koniec rozšíreného názoru, že referendum je len drahý prieskum verejnej mienky, na konci ktorého ešte musí byť verdikt poslancov Národnej rady. Dodajme, že niektorým ústavným právnikom sa takáto interpretácia vždy pozdávala. Pre našu úvahu to má však iné následky. V tomto okamihu sa totiž zložitý a suchopárny jazyk práva začína meniť na jazyk thrillerov s otvoreným koncom.
Vlažný postoj nášho Ústavného súdu k tomu, čo je a čo nie je diskriminácia, znamená, že po agentoch Konferencie biskupov môžu začať svoje referendové šťastie skúšať všemožní ďalší dobráci, ktorí by radi niekomu niečo zakazovali na základe skupinových znakov – keď to môže byť sexualita, prečo nie napríklad etnicita…? A ak by sa k tomu mala pridať nová interpretácia právnej záväznosti referenda, ktorú vraj naznačuje uznesenie Ústavného súdu, potom sa môžeme tešiť ešte na onakvejšie referendá.
Postoj Ústavného súdu k referendu „o rodine“ sa tak nakoniec môže pre ďalší vývoj na Slovensku ukázať osudovo dôležitejším ako referendum samotné. Pandorina skrinka je pootvorená. Neotvárajme ju dokorán, ak nechceme zažiť krušné časy.