V tomto kontexte slová Vladimira Putina na tlačovej konferencii, že Rusko bude potrebovať na prekonanie krízy dva roky, vyznievajú ako zlý vtip. Aj u nás po revolúcii niektorí tvrdili, že za 5 – 10 rokov doženieme Západ, a vieme, aká bola skutočnosť…
Predstava, že nereformovaná ruská ekonomika dokáže urobiť taký zásadný obrat za taký krátky čas je nereálna. Ako príklad môžu poslúžiť ruské automobilky. Značka Lada bola kedysi pýchou ruského priemyslu. Do minulého roka viedla neochvejne v rebríčkoch predajnosti áut v Rusku. Veľké PR modelu Kalina urobil predčasom aj samotný Vladimir Putin. Celá akcia sa napokon skočila veľkou blamážou, lebo počas cesty musel presadnúť do záložného vozidla. Novinári štátnych televízií dostali prísny zákaz o tom informovať a video, ktoré uniklo, bolo neskôr odstránené z YouTube. V posledných mesiacoch je najpredávanejším modelom Kia Rio, nasledovaný značkou Hyunday, pričom čoraz častejšie zaznievajú slová o krachu ruských automobiliek.
Toto je len jeden segment. Situácia však nie je o nič lepšia ani v ostatných oblastiach ruského hospodárstva. Navyše žiadny zahraničný investor, pokiaľ nie je samovrah, sa teraz do Ruska nepoženie. Naopak, krajina čelí masívnemu odlivu investícií, a keďže na ruské banky sú uvalené sankcie, prostriedky na rozbeh nového biznisu sa budú hľadať len ťažko. Prejesť všetky devízové rezervy by tiež nebolo najrozumnejšie.
Akoby toho nebolo málo, zlá správa prichádza aj od Medzinárodnej energetickej agentúry. Podľa jej prepočtov je ťažba v amerických bridliciach výhodná, pokiaľ je cena ropy nad úrovňou 42 dolárov za barel. Ak vezmeme do úvahy, že súčasná cena ropy sa napriek výraznému poklesu pohybuje na úrovni tesne pod 60 dolármi za barel, tak stále tu pre bridlicových ťažiarov existuje dostatočne veľký "vankúš“. Pre krajinu totálne závislú od ropy je to doslova Jóbova zvesť, lebo je zrejmé, že Američania ani krajiny OPEC ťažbu ropy znižovať nebudú.
Situácia v Rusku je skutočne kritická. Tešiť sa z toho by však bolo obrovskou chybou. Aj keď nemáme nijaký dôvod mať radi Putina, jeho pád by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal zhoršenie celkovej situácie, podobne ako to bolo v prípade krajín, kde prebehla arabská jar. Po Putinovi totiž môže prísť na scénu ešte väčší autokrat a potom by bola celá Európa v ešte väčšom pozore. Nielenže by sme sa museli obávať o zdroje energie, ale možno by sme čelili aj ozbrojenému konfliktu. Ak nie priamemu, tak minimálne odohrávajúcemu sa neďaleko od nás, lebo s Putinovým pádom by sa v Rusku mohli rozhorieť separatistické ohne. Už len predstava, že Severný Kaukaz by sa raz mohol ocitnúť v náručí islamistov, by mal kompetentných viesť k tomu, aby začali s Putinom viesť intenzívny dialóg.
Ťažko sa síce rokuje s človekom, ktorý za svoj neúspech viní Západ, iná cesta však nie je.