Skôr naopak. Všetci zúčastnení hovoria o chaose, ktorý môže nastať v súvislosti s ambulanciami špecialistov.
Ešteže je rok času na to, aby sa dali zreparovať niektoré bizarnosti zákona prijatého parlamentom mimo väčšej pozornosti odbornej i laickej verejnosti začiatkom uplynulého leta a následnej vyhlášky ministerstva.
Možno, že za tým bol pôvodne aj správny zámer: vniesť poriadok do toho, ako samosprávne kraje dosiaľ schvaľovali – od buka do buka – otváranie ambulancií lekárov špecialistov, neraz za hranicou zákona. Namiesto toho, aby nová legislatíva tvrdšie udrela do týchto nezrovnalostí, vydala sa cestou skomplikovať, čo sa ešte skomplikovať dá. Výsledok? Lekári v tom majú zmätok, mnohí netušia, čo v novej situácii vlastne majú od župy žiadať.
Pacienti na tom nie sú lepšie. Menia sa zaužívané názvy ambulancií. Sexuologickú by ste už od prvého januára 2016 márne hľadali, zubnú chirurgiu nahradí ambulancia zubného, hepatológiu zase všeobecného lekárstva… Všetky tieto zmeny si budú vyžadovať kopu byrokracie, ale aj poplatkov za nové licenčné povolenia či ďalšie povinné atestácie.
Slovenská lekárska únia špecialistov pokladá novú právnu úpravu za šikanovanie a za likvidáciu malých ambulancií, lebo časť klientov sa automaticky presunie do veľkokapitálových zariadení. Takže vlastne kto diktuje, čo sa má v zdravotníctve zmeniť a čo nie? Radoví pacienti to určite nie sú.