Epidémia eboly v západnej Afrike vystrašila takmer celý svet. Anexia Krymu a konflikt na juhovýchode Ukrajiny ukázali, že porušenie medzinárodného práva a vypuknutie vojny stále nepatria už iba do európskej minulosti. Stínanie hláv a zotročovanie, ktoré páchajú bojovníci Islamského štátu na obsadených územiach, sú dôkazom rozmachu islamského terorizmu. A tak ďalej…
Samozrejme, že pohľad na lúčiaci sa rok bez pripomenutia tragédií je nepredstaviteľný, pretože tvoria dejiny. Lenže v nich zlo má aj svoj protiklad a ním je dobro ako spolutvorca histórie. Dobro ako širší pojem, pod ktorý spadá rozum, odhodlanie, obetavosť, tolerancia. Kto v ňom vyčnieval v roku 2014? Určite pápež František a školáčka Malala.
František, ktorý už vlani zaujal výrokom, že nie je človekom, ktorý má súdiť gayov, čo hľadajú Boha a majú dobrú vôľu, pokračoval v novom kurze počas svojho prvého kompletného roku na pápežskom stolci. Sčasti aj neúspešne, čo však nie je jeho vina. Nie on, ale nedostatok hlasov na vatikánskej synode zabránil schváliť formuláciu, že treba byť ústretovejší k rozvedeným ľuďom a že muži a ženy s homosexuálnymi sklonmi majú byť v cirkvi prijímaní s úctou a citom.
Pápež ukázal, ako vážne vníma prípady sexuálneho zneužívania mladistvých kňazmi. Komisiu, ktorú zriadil pre prevenciu, rozšíril o obete týchto zločinov. Do ústrania poslal viacerých chránencov svojho predchodcu Benedikta XVI. so starým zmýšľaním. Naznačil, že celibát nie je vec, o ktorej sa nedá diskutovať. Zametal vo Vatikánskej banke podozrivej z nekalých finančných operácií. Pred Vianocami karhal predstaviteľov rímskej kúrie, že niektorí sa cítia byť mocipáni, nadradení všetkým a všetkému, varoval ich tiež pred zhromažďovaním bohatstva. (Predstavme si, či by sa našiel v Európe nejaký premiér, ktorý by takto na zasadnutí vlády vstúpil ministrom do svedomia.)
Druhou osobnosťou v roku 2014 bola Malala Júsufzajová. Pakistanská školáčka bojujúca za právo detí na vzdelanie, na ktorú Taliban spáchal atentát, získala Nobelovu cenu za mier. Zaslúžene. Bez vzdelania sa rodí nielen hlúposť. Ľahko manipulovateľný človek sa môže stať zdrojom nenávisti. Zvlášť v prostredí, v ktorom vyrastala Malala a milióny iných moslimských detí, kde radikáli snívajú o svete bezprávia a teroru.
Malala, naopak, sníva o svete vzdelania a dobra. A je povzbudzujúce, že je to sen, čo sa odohráva v hlave dospievajúceho dievčaťa, ktoré vidí svoje poslanie v budúcnosti v úlohe političky.
Svet by bol lepší, ak ho budú viac tvoriť ľudia, ako sú František a Malala. Bol by to krajší pohľad na svet, v ktorom sa slovo tragédia, žiaľ, stalo neodmysliteľným pojmom.