Po tom, čo grécky parlament nedokázal na trikrát vybrať nového prezidenta, prichádzajú na rad predčasné voľby. V rebríčkoch obľúbenosti zatiaľ tesne vedie ľavicová Syriza, vedená Alexisom Tsiprasom.
Tentoraz je však všeličo inak ako pred piatimi rokmi. Európska únia a eurozóna medzitým prijali mnohé zmeny a opatrenia, vďaka ktorým by podľa prevažujúceho názoru odborníkov tentoraz ustáli aj prípadný odchod Grécka z eurozóny.
A to aj napriek tomu, že, zdá sa, nikto nemá celkom jasno v tom, či je možné len tak vystúpiť z eurozóny a zároveň nevystúpiť z EÚ, a dokonca vraj ani v tom, či je vôbec možné vystúpiť z eurozóny… Nikomu to však neprekáža v ďalekosiahlych úvahách na tému Grékov a Grécka.
Týždenník Der Spiegel sa opäť raz vydal na lov nemenovaných zdrojov a kuloárnych informácií z prostredia nemeckej vlády. Tá vraj už ráta s eventualitou, že ak v Grécku zvíťazí Syriza, dni gréckej účasti v eurozóne budú v podstate zrátané. Zároveň vraj ani nemecké finančné kruhy takáto možnosť nijako zvlášť nevzrušuje. Prečo? Ľudovo povedané, pohľadávky komerčných nemeckých bánk v Grécku už boli takmer „zahojené“.
Samotná vláda Angely Merkelovej zaujala k tvrdeniam týždenníka svoj zvyčajný postoj. Nič nepotvrdila, ale ani priamo nevyvrátila. Čo poskytlo sociálnym demokratom dôvod skritizovať „zmenu kurzu“ ich partnerov z CDU, a tak sa v Berlíne na chvíľu rozhorela malá vojna SPD kontra CDU.
V pondelok sa pridal aj francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý pripomenul, že o vystúpení Grécka z eurozóny môžu rozhodnúť len samotní Gréci. Dodal tiež, že práve krajiny ako Grécko či Španielsko už zaplatili vysokú cenu za možnosť ďalej platiť spoločnou európskou menou. Hollandovi treba uznať, že sa aspoň na dohľad priblížil k podstate veci.
Grécky HDP na obyvateľa klesol medzi rokmi 2008 a 2015 o 30 percent. Grécko medzitým kleslo v indexe globálnej konkurencieschopnosti o 15 priečok a je až za Ukrajinou a Alžírskom. Príbeh o tom, ako Európa pomohla Grécku, ktorým sa môžeme opájať my za gréckymi hranicami, má nepochybne celkom inú podobu pre tých Grékov, ktorých život a perspektívy sa zatiaľ prepadli do pekiel a ktorým ani momentálna vláda nesľúbila nič iné, ako ďalšie odriekanie.
Nátlak, ktorý vyvíjajú európske politické a finančné kruhy na Grékov pred ich voľbami, je nesmierne krátkozraký. Ak Tsipras sľubuje Grékom sociálne úľavy pod všeobecným heslom: koniec uťahovania opaskov, nerobí vonkoncom nič také, čo by nehlásala ľavica naprieč kontinentom. A ak smerom do Európy ponúka Syriza rokovania (zdôrazňuje, že voči eurozóne nechce podniknúť žiadne jednostranné kroky), je to ešte stále ten najpozitívnejší program, aký sa mohol v opozičnom prostredí rozjatreného Grécka zrodiť. Alebo by európske politické a ekonomické elity boli azda radšej, keby mali pred sebou perspektívy rokovania s gréckymi fašistami?