Lenže práve to sa nedá. A tak predpokladať, že riešenie je niekde tu, na dosah ruky, akurát hlúpi politici ho nechcú vidieť, je naivné a nebezpečné.
Nemá zmysel tváriť sa, že súčasťou problému nie je náboženstvo. Náboženský fanatizmus je rovnako známy dôvod nezmyselného násilia ako ktorýkoľvek iný. Historicky vzaté, je to dokonca ten najčastejší dôvod a máva aj najstrašnejšie a najmasovejšie dôsledky.
Nikto nemá naporúdzi takú bohatú „návodnú“ literatúru ako fanatici vraždiaci v mene toho-ktorého náboženstva na celom svete. Legálnu, ba chránenú a vzývanú. Žiaden iný druh zabijakov nemá za sebou také všeobecne uznávané autority, ktoré buď mlčia, alebo sa o násilí prinajlepšom vyslovujú veľmi nejednoznačne. Žiaden iný druh ľudí na svete nemôže tak arbitrárne rozhodovať o tom, čo uráža ich city a požívať pritom ochranu spoločnosti, akoby takýto druh urážky nebol čisto osobnou, ale celospoločenskou záležitosťou.
Lenže náboženstvo nevysvetľuje všetko. Stačí si všimnúť, že na svete žije zhruba jeden a pol miliardy moslimov. Radikáli, schopní pre vieru zabíjať, tvoria smiešnu časť z nich. Podobne ako asi tisícka mladých Francúzov, ktorá sa nechala zverbovať tzv. Islamským štátom, neznamená zasa až tak veľa, ako to vyzerá v titulkoch tlače, vzhľadom na sedem- či viacmiliónovú francúzsku moslimskú komunitu. Zatiaľ.
Treba privítať, ako všetky možné moslimské autority promptne a nahlas odsúdili parížske vraždenie. Zároveň sa treba pýtať, prečo ich hlasy nebolo počuť rovnako silne už vtedy, keď fanatici vyhlasovali fatvy za „rúhanie sa“ nielen na členov redakcie Charlie Hebdo, ale na množstvo iných ľudí.
Prečo ich hlasy tak málo počuť zoči-voči tomu najstrašnejšiemu náboženskému besneniu, aké teraz vidno na Blízkom východe. Prečo títo lídri nevedú svoj ľud proti fanatickým tyranom, ktorí majú tú drzosť oháňať sa rovnakým bohom ako oni. Strach, izolácia, nevedomosť… Nie, za všetko Západ naozaj nemôže.
Isteže, za niečo Západ môže. Tí, čo dnes na Západe volajú do zbrane, volajú zbytočne: Západ predsa strávil poslednú dekádu posielaním svojich najmodernejších zbraní na Blízky východ. Nestačilo ešte?! Docielili sme nové a nové reinkarnácie starého zla. Vždy ešte strašnejšie, ešte barbarskejšie. Ktovie, čo by sa ešte mohlo objaviť po tzv. Islamskom štáte, no radšej nedomýšľať.
To, čoho sme svedkami, ešte stále prináša viac otázok ako odpovedí. Odpovede však musíme nájsť čím skôr. Nielen pre samotné nebezpečenstvo terorizmu. Aj preto, čo nám hrozí od nás samotných.
Fanatizmus nie je dokladom, že multikulturalizmus zlyhal. Fanatizmus nie je plodom, ale nepriateľom multikulturalizmu. Práve tak ako sú jeho nepriateľmi naši vlastní xenofóbovia a fanatici. Už sa nevedia dočkať, ako sa vzdáme slobody a humanizmu, hodnôt, ktoré robia Európu Európou. Títo hlupáci sú náš domáci Islamský štát.