Že policajt moslim zahynie pri ochrane životov členov redakcie, ktorá si okrem iného robila špásy aj z tej jeho viery.
Pri pohľade na tieto ukážky, ako ľudská spolupatričnosť triumfuje nad kultúrnymi rozdielmi, netreba si vymýšľať žiadne iné špeciálne príklady. Európa má s prisťahovalectvom storaké problémy.
Prisťahovalci v Európe tiež často nemajú na ružiach ustlané. Dokiaľ však budú jedni za druhých schopní riskovať aj svoje životy, dokedy sa budú schopní spojiť proti totálnemu zlu a násiliu, dovtedy bude myšlienka na mierové a pokojné spolunažívanie ľudí pochádzajúcich z celého sveta živá.
Je preto celkom jedno, či si niekto od stredy uplynulého týždňa osvojil heslo Je suis Charlie (Som Charlie), Je suis Ahmed (Som Ahmed) alebo Je suis juif (Som žid). Všetky tri sa v tých strašných parížskych udalostiach zliali do jedného spoločného: Som človek a som proti nenávisti a fanatizmu. Som zato, aby sme žili spolu v mieri.
Viac ako päťdesiat politických lídrov z celého sveta a zhruba milión ľudí v parížskych uliciach bolo včera ilustráciou takéhoto postoja. Zlo je reálne, rovnako ako problémy sprevádzajúce európsku prisťahovaleckú politiku. Zbytočné bude tiež robiť si romantické ilúzie o tom, že spoločná účasť izraelského a palestínskeho lídra na parížskom pochode za jednotu môže mať zásadný vplyv na ich spoločné vzťahy.
Bolo však veľmi dôležité, že prvý signál, ktorý po 7. januári Európa vyslala svetu (aj moslimom celého sveta), vyzeral práve takto. Je celkom jasné, že s organizáciami typu Islamského štátu či Al-Kajdá nie je možné vyjednávať. S ľuďmi, ktorí neprijmú nič iné, iba vašu smrť, nemáte o čom vyjednávať.
Mimochodom, ani útoky v Paríži neznamenali, že sa minulý týždeň azda nezabíjalo aj na Blízkom východe. Vraždenie tam pokračuje ďalej s nezmenenou intenzitou. Včera v Paríži sa však svojím spôsobom bojovalo o Európu, o jej vlastnú budúcnosť, a je len dobre, že pri tom nebolo počuť rinčanie zbraní, ale hlas jednoty.
Problém s účasťou či neúčasťou Marine Le Penovej z krajne pravicovej strany Národný front bol do značnej miery umelý, až sa zdá, akoby vznikol na jej objednávku.
Na jednej strane je vskutku zvláštne, aby sa politici šíriaci xenofóbiu zúčastnili na zhromaždení, ktorého základným cieľom je zjednotiť všetkých, čiže aj prisťahovalcov, v odmietavom postoji proti terorizmu. Odpor proti účasti Le Penovej, ktorý vyjadrili viacerí predstavitelia ľavice, je preto pochopiteľný.
Na druhej strane však Le Penová v posledných eurovoľbách na svoju stranu strhla štvrtinu francúzskych voličov. Ak by mala byť z pochodu za jednotu symbolicky vylúčená taká veľká časť ľudí, aká jednota by to bola?
Tak či onak, účasť na pochode nebola podmieňovaná nijakými pozvánkami. Le Penovú preto nemal kto špeciálne pozvať, ale ani vylúčiť. Ktosi si teda podľa všetkého akurát urobil čiarku v politickom marketingu. Na úkor tragédie.