Našincom to však môže byť jedno. Pre naše elity bola konečná ešte prv, ako sa o nej začalo vyjednávať. Polovica z nich nevie a polovica nechce vedieť, o čom je reč.
Európska komisia nedávno zverejnila výsledky minuloročnej verejnej konzultácie o dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi. Komisia sa pýtala na názor na mechanizmus ochrany investícií, v rámci ktorého by firmy mohli na arbitrážnych súdoch žalovať štáty, ktoré by negatívne ovplyvňovali ich investície (ISDS).
Viac ako tretina takmer zo 150-tisíc odpovedí prišla z Veľkej Británie. Na druhom mieste boli susedia z Rakúska. Treba dodať, že veľkú časť z tých 150-tisíc odpovedí tvorili identické odpovede, ktoré hromadne posielali niektoré mimovládky. I tak však komisia zaznamenala asi 3 100 odpovedí od jednotlivcov a 450 od priemyselných združení, odborov, spotrebiteľských skupín, právnických firiem a vedeckých inštitúcií.
Výsledok? „Konzultácia jasne ukazuje, že okolo nástroja ISDS panuje obrovský skepticizmus,“ vyhlásila pri hodnotení výsledkov konzultácie európska komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.
Koľko odpovedí asi tak prišlo od nás? Naozaj má byť slovenská verejnosť odkázaná iba na politikov, ktorí netušia, čo si majú o európskych otázkach myslieť, a na truľov, ktorých na Európe zaujímajú akurát tak výmysly o kultúre smrti či juvenilnej justícii?
ISDS je pritom len jednou z oblastí, v ktorých je TTIP v Európe výbušnou témou. Ide o obavy, aby americké firmy nemohli pomocou arbitráží prelamovať európske regulačné štandardy. O strach, aby sa na európskom trhu nezačali presadzovať potraviny, ktoré sú síce lacnejšie, ale dnes by vďaka platným normám žiadnemu európskemu investorovi neprešli. To isté platí pre lieky, ale aj sociálne výdobytky a tak ďalej.
Európska verejnosť sa skrátka bojí, že pre makroekonomické výhody príde o mnohé štandardy, ktoré okrem iného tiež prispievajú k tomu, že sa ľudia z okolitého sveta zatiaľ tlačia do Európy, nie z nej.
To, že americká výrobná, obchodná a investičná politika je priebojnejšia ako európska, je zrejmé. Zrejmé je však i to, že jej sociálne, výrobné, zdravotné… normy za našimi v mnohom zaostávajú. Aspoň pokiaľ máme na mysli záujem pracovníkov a spotrebiteľov. Ktorých je väčšina. Komisia na námietky odpovedá, že strach nie je namieste, pretože Európania o nič neprídu.
Na jednej strane je ešte stále možné, že konečná podoba TTIP, ktorá by mala byť známa do konca tohto roka, bude prijateľným kompromisom. Európania však už o niečo prišli. Vinou komisie, ktorá rokuje s lobistami a priemyselníkmi bez toho, aby poriadne informovala verejnosť, európska verejnosť prišla o možnosť hovoriť o veciach dopredu. Nie až vtedy, keď jej to lobisti milostivo dovolia.
Aj preto je možné, že výsledok bude napokon v Európskom parlamente tak či onak zmetený zo stola. Čo budú medzitým robiť našinci? Vajatať o kultúre smrti a šparchať sa ďalej za nechtami svojich kultúrnych komplexov?