Po oslobodzujúcom rozsudku, ktorý súd vyniesol v kauze košických policajtov, obžalovaných zo šikanovania rómskych detí, však človek stráca aj posledné ilúzie.
Tento verdikt je totiž oveľa väčším zauchom než bitka samotná. Viera v spravodlivosť a presvedčenie, že zákon platí pre všetkých rovnako, dostali v piatok takú ranu, že len ťažko „to rozchodia“.
Nahrávka s primitívnou zábavou, pri ktorej sa rómski chlapci museli navzájom fackovať, hovorí za všetko a zároveň vyvoláva množstvo otázok: Aké pohnútky mali muži zákona, keď takto potrebovali ponižovať deti? Prečo sa tí, ktorí majú pomáhať a chrániť, znížia k takejto úbohosti? Zachovali by sa rovnako, ak by išlo Nerómov?
Tieto legitímne otázky si zjavne nekládol sudca, ktorý celú vec zmietol zo stola s odôvodnením, že mu chýbali jednoznačné dôkazy o vine. Naozaj nevidel, čo je nad slnko jasnejšie, alebo len vidieť nechcel, lebo falošná solidarita mu oslepila myseľ?
Aký dôkaz treba ešte predložiť v prípade, keď sa krivda stala Rómom? Ak chceme byť krajinou, kde o spravodlivosti rozhoduje farba pleti, tak sme práve urobili významný krok vpred. Je to, ako by sme na hraniciach vztýčili nápis: Vitajte na Slovensku, v krajine rasistických policajtov a sudcov, ktorí privierajú oči!