Na oboch podujatiach sa zúčastnia aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (predseda jeho oblastného výboru je autorom týchto riadkov), ktorí dlhodobo kritizujú malý priestor venovaný v učebniciach dejepisu druhej svetovej vojne. Mládež to má popletené. Ale čo si pomyslieť, keď históriu začnú účelovo pliesť ústavní činitelia susedných štátov?
Od poľského ministra sme sa dozvedeli, že koncentračný tábor pri Osvienčime neoslobodili Rusi, ale Ukrajinci. Veď to boli vojaci Prvého ukrajinského frontu. Ukrajinský premiér sa zase „preslávil“ tvrdením, že sa svetová vojna začala napadnutím Nemecka a Ukrajiny Sovietskym zväzom…
Zhodou okolností Bratislavu oslobodil tiež ukrajinský front, ale druhý. Bojovali v ňom Ukrajinci, no aj Rusi, Bielorusi, medzi menami na Slavíne sa dajú nájsť i gruzínske či arménske. Na celom Slovensku je zaregistrovaných okolo 63-tisíc pochovaných príslušníkov Červenej armády. V zoznamoch padlých sa neuvádzala národnosť. Pred 70 rokmi nikto netušil, že raz ich bude chcieť ktosi rozlišovať a podľa toho hodnotiť.
Najkrvavejší vojnový konflikt v histórii nepochybne naštartovalo nacistické Nemecko. Kto bol porazený a kto víťazom, to sa dobre vie. Aj kto niesol hlavnú ťarchu tohto zápasu na svojich bedrách: sovietski ľudia. Vďaka Povstaniu a našim bojovníkom na frontoch sa víťazom stalo i Československo. A to je dobrý dôvod nato, aby sme po tieto dni nielen spomínali, ale aj oslavovali.