Vtedy proti nim ani proti neveľmi vydarenej replike Hillebrandtovej trojkrídlovej budovy na západnej terase nik neprotestoval.
Aj plány na obnovu barokovej záhrady s dvoma priľahlými stavbami a ďalšími garážami boli známe už dávnejšie. Ale až vlani na jar, keď jamu riadne vyhĺbili, sa ozvala jedna archeologička v odbornej tlači. Mienkotvorné médiá si to všimli až v septembri, zhodou okolností akurát po nástupe nového predsedu parlamentu, ktorý má rekonštrukciu pod palcom. Vtedy sa zobudili aj „občianske" Ruženky.
Odborníci sa domnievajú, že po objavení jedinečných antických murív k zničeniu iných artefaktov nedošlo. Koncom stredoveku totiž v lokalite otvorili kameňolom, z ktorého materiál použili na Žigmundov hrad. V tejto fáze je už z ochranárskeho hľadiska jedno, či tam budú nové garáže, alebo nie. Priestor sa vybagroval, sotva si vie ktosi predstaviť, že by sa na štyroch poschodiach vytesaných do skaly zriadili výstavné sály. Veď pod samotným palácom sa ponúkajú krásne zrekonštruované priestory niekdajších pivníc s klenbami a Národné múzeum ani o depozity v hradnom brale neprejavilo záujem.
Ak teraz o niečo ide, tak o to, aby sa vyše dvetisíc rokov starý „pozdrav z antiky“ nielen zachoval, ale využitím modernej techniky aj natrvalo sprístupnil verejnosti. Na tom netreba šetriť a tam by sa mala sústrediť pozornosť a energia tých, ktorým naozaj ide o záchranu pamiatok.