Drobní veritelia Váhostavu prišli s podozrením, že celá reštrukturalizácia firmy je zavŕšením podvodu. „Máme podozrenie, že od začiatku bol úmysel Váhostavu faktúry nezaplatiť, keď firma vysúťažila zákazky za 45–50 % rozpočtových nákladov na dielo,“ stálo vo výzve živnostenského zväzu vláde a členom NR SR. Rovnakého podozrenia sa chytila vláda, ktorá však v prvom pláne sledovala politický motív. Výsledkom bol okrem iného stratený týždeň v parlamente, počas ktorého chceli vládni poslanci „riešiť“ politickú zodpovednosť exministra, ktorý v časoch uzatvárania niektorých podozrivých zmlúv zastupoval štát, zatiaľ čo opoziční poslanci „riešili“ svoj ostrovtip a slovnú zásobu vymýšľaním čo najfarbistejších urážok na adresu tých prvých.
Ak by sa malo riešiť v prvom rade podozrenie z podvodu, osud peňazí samotných živnostníkov by nebol to hlavné, čo by malo zamestnávať vládu a parlament. Ak by sa ukázalo, že firma konala podvodne a ak by ju (aj) toto zistenie poslalo do konkurzu, čo by sa stalo? Nuž nič, akurát to, že živnostníci by svoje peniaze pravdepodobne už nikdy nevideli, rovnako ako by už neuvideli svoje výplaty zamestnanci Váhostavu, ktorí by prišli o miesta. Čím by sa poprel základný zmysel celého politického cirkusu, ktorý sa okolo tejto firmy strhol.
Slovo konkurz však už bolo medzitým vypustené do éteru. Ak sa raz verejne pripustí takáto možnosť, pre danú firmu to môže znamenať, že v očiach veriteľov, konkurencie i potenciálnych zmluvných partnerov už nebude „ozdravovať svoje financie“, ale skôr „zachraňovať sa pred pádom na dno“. Čo môže dosť zásadne ovplyvniť jej postavenie na trhu. Až natoľko, že sa to proroctvo vyplní samo.
Ak treba v prvom rade riešiť problém živnostníkov, potom treba vedieť, že ani to nemusí byť celkom bezproblémové. Nie preto, lebo vláda chce na odkúpenie pohľadávok použiť verejné peniaze – tie sa v prípade Váhostavu vrátia. Problém môže nastať, keď toto riešenie zahrnie aj tých zhruba päťdesiat iných firiem, ktoré sú momentálne v reštrukturalizácii. O akú sumu by potom išlo? Boli by všetky tie peniaze rovnako návratné?
Je možné tváriť sa trhovo konformne: ak firma prežije, fajn, ak padne, aj tak dobre. Je možné tvrdiť, že ak bolo všetko v súlade so zákonmi, potom Váhostav potrestá trh tým, že možní dodávatelia si dvakrát rozmyslia, či s ním budú ešte chcieť robiť nejaký biznis. Je možné kričať o akcionároch, ktorí to majú všetko „zaplatiť zo svojho“ (pošleme na nich Ľudové milície?). Je možné vymýšľať schémy, ktoré by čo najviac odškodnili živnostníkov a čo najmenej ohrozili verejné peniaze. Len jedno je isté. Všetko naraz sa nedá. Nádej, že si tento poznatok osvojí Národná rada, je pramalá.