Akoby si toľko času dávali aj súčasní predstavitelia Európskej únie s riešením utečeneckej krízy. Až kým v nedeľu neďaleko líbyjského pobrežia nezhltlo toto more preťažené plavidlo podľa niektorých svedkov až s 950 ľuďmi na palube. Iba 28 z nich sa podarilo zachrániť! Pasažieri Titanicu dostali v ľadových vodách severného Atlantiku pred 103 rokmi oveľa väčšiu šancu…
Zrazu v Bruseli bijú na poplach, dnes sa tam schádza mimoriadny summit. Pritom Taliansko už dlhodobo upozorňuje na neúnosnú situáciu s prílevom ilegálnych utečencov. Lenže výzvy na prijatie výraznejších opatrení, ktoré by odvrátili humanitárnu katastrofu, ostali dosiaľ bez ozveny. Odhaduje sa, že iba od začiatku tohto roku načierno priplávalo na talianske územie vyše 20-tisíc migrantov z arabských a afrických krajín. Hlásia ich aj z Malty a gréckych ostrovov. Kto si trúfne odhadnúť, nad koľkými sa nadobro uzavrela morská hladina bez toho, aby ostatný svet o tom vedel?
Už sa objavujú recepty: tvrdšie postihy pre pašerákov, budovanie utečeneckých táborov v severnej Afrike, vyzbrojenie pobrežnej stráže v Líbyi, vojenská operácia s podporou OSN… To všetko je iba snaha o zmiernenie dôsledkov. Príčiny, ako je neznesiteľná bieda, hlad, choroby, politická nestabilita, spustená aj nevydarenou arabskou jarou pred štyrmi rokmi, a najnovšie vyčíňanie islamských teroristov, si vyžadujú iné riešenia. Má na to Európske spoločenstvo vôbec predpoklady? A vôľu?