Američania vraj po mnohé roky dodávali údaje ako napríklad telefónne čísla do nemeckého odpočúvacieho zariadenia v bavorskom Bad Aiblingu. Bolo to nesporne v rozpore s nemeckými aj európskymi záujmami.
Verejnosť sa o tom dozvedela až nedávno na tlačovej konferencii ministra úradu vlády Petra Altmaiera, povereného dozorom nad nemeckou tajnou službou. Tvrdil, že vláda dostala prvé informácie o spolupráci obidvoch tajných služieb až v marci. Novinári však prišli na to, že kooperácia trvá prinajmenšom sedem rokov. Vláda o podrobnostiach mlčí.
Merkelovej hovorkyňa novinárov iba stroho informovala, „že kancelárka robí kroky pre to, aby sa vec objasnila“. Pritom nevedela vysvetliť, čo vôbec znamená „kroky“. Bývalý minister úradu vlády Thomas de Maizière aspoň priznal, že „sú určité záležitosti, o ktorých môžem hovoriť výlučne za zavretými dverami“.
Najsilnejšia opozičná strana Die Linke (Ľavica), ktorá je nástupcom bývalých komunistov v NDR, navrhuje, aby celý prípad vyšetril parlamentný výbor. Reprezentanti opozičnej strany Zelení avizovali „týždeň objasňovania“, počas ktorého má Merkelová poskytnúť viac informácií o tom, „čo sa naozaj dialo“.
Politici zo strany sociálnych demokratov, ktorí sa s Merkelovou podieľajú na vytvorení veľkej koalície, chcú, „aby sa kancelárka vrátila k zásadám dôvernej kooperácie“. To všetko svedčí iba o jednom: o všemocnej pozícii Merkelovej.
Nemci sa chystajú v októbri oslavovať 25. výročie zjednotenia bývalých dvoch nemeckých štátov. V tejto súvislosti radi hovoria o úspechoch bývalého kancelára Willyho Brandta, ktorý však v roku 1974 musel odstúpiť práve pre špionážnu aféru. Brandt vtedy bezodkladne vyvodil dôsledky z chýb zamestnancov úradu vlády.
V dnešnom Nemecku zrejme nemožno takým spôsobom ani myslieť, pokiaľ ide o kauzu spolupráce tajných služieb. Gregor Gysi, predseda parlamentného klubu Ľavice, tvrdí, „že Merkelovej demisia by bola zbytočná, lebo by sa nič nezmenilo“.
Skutočne, určite sa nič nebude meniť. Nemci už veľakrát zažili, ako Merkelová zvládla škandály. Preto sa dá predpovedať priebeh toho aktuálneho.
Verejnosť bude sledovať, ako sa opozícia márne usiluje získať ďalšie podstatné detaily, lebo na základe mocenských pomerov v parlamente nič nedokáže výraznejšie ovplyvniť. Sociálni demokrati pre pohodlnú pozíciu vo vláde nebudú mať záujem Ľavicu a Zelených v tom podporovať.
Veľa závisí od investigatívnych novinárov. Pokiaľ budú výsledky ich práce kritické, zažijeme útoky na Petra Altmaiera i Thomasa de Maizière. Podľa toho, ako z toho vyjde bývalý minister, dozvieme sa aj o tom, kto by podľa Merkelovej mal byť jej politickým nástupcom.
Veď de Maizière patrí spolu s ministerkou obrany Ursulou von der Leyen medzi najhorúcejších kandidátov. Z toho všetkého vyplýva, že si skoro nik nevie predstaviť Nemecko bez Merkelovej.
Kritickejšie otázky treba očakávať od Európanov. Veď kancelárka, ktorá nevie zabrániť nelegálnej súčinnosti tajných služieb, určite nemôže byť úprimnou a zodpovednou zástupkyňou európskych záujmov. A to nielen voči Amerike.
Kancelárka je príliš mocná na to, aby sa jej rivali len tak ľahko zbavili. Aspoň nateraz. Kauza NSA je však výborná príležitosť na to, aby Nemci začali aspoň rozmýšľať nad inými koncepciami politiky. To by dokonca bolo v zmysle Angely Merkelovej, ktorá chápe zodpovednú politiku predovšetkým tak, že vždy treba mať plán.