Keď však predsedníčka okrem iného používa aj tento argument na zdôvodnenie toho, že súd dodnes nevydal písomný nález, ktorý by teoreticky mohol urýchliť doplnenie súdu na plný počet, ocitáme sa v ríši Hlavy XXII.
Bazírovanie na dokumentoch v justícii a všeobecne v legislatíve nie je otázkou byrokracie, ale právnej istoty. Aby platil nejaký zákon, musí najprv vyjsť v Zbierke zákonov. Nie preto, lebo máme priveľa stromov, ale preto, lebo musí existovať presná záväzná podoba toho, čo poslanci Národnej rady schválili (to, že sa pritom často sami nestíhajú čudovať, je na inú úvahu). Rovnako zdokumentované má byť každé súdne rozhodnutie. Isteže, rozsudok je rozhodujúci. Ako by sa však napríklad niekto mohol odvolať, keby nemal záznam o tom, prečo súd rozhodol práve tak, a nie onak? Má sa odvolávať na základe toho, že sudca mal príčesok a žalobkyňa krikľavý mejkap? Ústavný súd rozhodoval začiatkom marca o sťažnosti troch sudcov proti rozhodnutiu prezidenta nevymenovať troch, ale len jedného z kandidátov na sudcu ÚS. Pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia 17. marca. Celé zdôvodnenie však dodnes nepoznáme. Nepozná ho ani Andrej Kiska, ktorý by mal podľa názoru súdu napraviť to, čo urobil protiústavne.
Zdôvodnenie by možno pomohlo aj tým sudcom, ktorí majú v júni rozhodovať o sťažnosti zostávajúcich dvoch kandidátov. Už len preto, lebo súd v marci nerozhodol jednomyseľne, a tak by jeho zdôvodnenie malo obsahovať aj protinázor, ktorý zhodou okolností zastával predseda senátu.
Nechajme odborníkov, nech sa hádajú, či treba čas rátať od 3. marca, keď prebehlo pojednávanie, alebo až od 17. marca, keď bol vyhlásený verdikt. V každom prípade ubehlo priveľa času na to, aby bol ktokoľvek voči Ústavnému súdu zhovievavý.
Prílišnú zhovievavosť v človeku sotva prebudí aj list predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej, v ktorom sa pokúša prezidentovi vysvetliť, prečo dodnes nedostal z Košíc list vysvetľujúci, čo vlastne pred rokom urobil zle… Takmer do konca apríla trvalo spisovanie zdôvodnenia „za“, odvtedy čakáme na doplnenie časti „proti“. Podľa Macejkovej to vraj nie je neobvyklé. Je to zložitý prípad a súd je zavalený prácou a… však to poznáte.
Nie, nepoznáme. Na základe čoho vlastne tí sudcovia rozhodujú, keď na zdôvodnenie svojho rozhodnutia potrebujú dodatočne sedem a viac týždňov? Tak dlho im nebodaj trvá vyhľadanie rozhodnutí, právnych princípov a článkov ústavy, na ktoré sa odvolávajú? Potom naozaj nečudo, že sú zavalení prácou. Niekto by ich mal asi odbremeniť ich výmenou. Alebo máme čakať na ich memoáre?
Ústavný súd má byť najvyššou zárukou ústavnosti v našom štáte. Súd, ktorý nie je schopný v primeranom čase sformulovať dôvody svojho rozhodnutia a ktorý sa dokonca ústami svojej predsedníčky vyhovára na to, že ho žiaden termín špecificky netlačí, akurát zasieva právnu a ústavnú neistotu.