Pôvodným zámerom projektu s integrovaným záchranným systémom bolo zlepšiť a urýchliť záchranné akcie, výsledok je však veľmi rozpačitý.
Vzájomné prepojenie medzi jednotlivými zložkami záchranného systému funguje nedostatočne, v dôsledku čoho dochádza k oneskoreniu pri výkone činností. V situáciách, keď o bytí či nebytí rozhodujú sekundy, môže časová strata znamenať smrť.
Poučenie z toho plynúce: v prípade, že ide skutočne o život, je preto lepšie, ak si ľudia zavolajú priamo záchranku na číslo 155.
Mohlo by sa zdať, že „zlý Brusel“ nám niečo nanútil a my sme boli nútení to prijať. Lenže ak takýto integrovaný systém funguje inde, tak problém je skôr v tom, ako je nastavený u nás. Ako tvrdia odborníci, lepšia organizácia práce a kvalitnejší softvér môžu mnohé zlepšiť.
Navyše, ak väčšina ľudí stále nevie, v akých prípadoch majú volať tiesňovú linku 112 a kedy záchrannú zdravotnú službu, tak im to treba stále vysvetľovať.
Keď vie štát z eurofondov dávať peniaze na kampaň podporujúcu konzumáciu sladkovodných rýb a podobné nezmysly, tak by sa možno našli prostriedky aj na veci, ktoré môžu skutočne zachrániť život.