Jeho výhra v prezidentských voľbách bola o to väčším prekvapením, že prakticky všetky prieskumy dlhodobo favorizovali jeho protikandidáta – Roberta Fica. Lenže práve obavy z prílišnej sily premiéra, ktorý značne polarizoval spoločnosť, sa stali jeho najväčšou slabosťou. Z prezidentských volieb sa tak napokon stalo referendum o Ficovi, a tak mal šancu uspieť jeho protivník.
Dá sa povedať, že latka bola nastavená tak nízko, že nech by do Prezidentského paláca prišiel ktokoľvek, Gašparovičove štandardy by poľahky preskočil.
Andrej Kiska pred rokom do Grassalkovičovho paláca prichádzal s tým, že chce byť prezidentom všetkých občanov, ktorý „dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť“. Oproti kampani, v ktorej sa ustavične opakovalo zaklínadlo o zlyhávajúcom štáte a neriešení problémov obyčajných ľudí, zjavne poľavil. Stalo sa to, čo musel vedieť – právomoci prezidenta sú predsa značne obmedzené a riešiť problémy v hospodárstve a zdravotníctve mu neprislúcha. Z pôvodne veľkých ambícií zostalo len pri povzbudzovaní a vlievaní energie, čo je primálo aj vzhľadom na to, že do prezidentského kresla prišiel človek, ktorý sa prezentoval tým, že dokázal uskutočniť svoj vlastný „americký sen“, a preto sa očakávalo, že sa rovnako aktívne prejaví aj v novej funkcii.
Lenže očakávania boli zjavne privysoké. Kiska nie je žiadny vizionár, ktorý by prichádzal so zásadnými myšlienkami. To, že niekto podporuje startupy, je už dnes až takmer politické klišé. A to, že ľudia majú plné zuby korupcie, zasa ukázali demonštrácie proti Gorile. Takže nič nové pod slnkom…
Skôr sa dá povedať, že latka bola nastavená tak nízko, že nech by do Prezidentského paláca prišiel ktokoľvek, Gašparovičove štandardy by poľahky preskočil.
Fakt je, že prezident, ktorý má na veci často úplne odlišný názor ako vláda, vystupuje nekonfrontačne a v jeho komunikácii s verejnosťou mu niet čo zásadné vyčítať. K dobru mu možno pripočítať i to, že po kauze piešťanského CT nemlčal a z jeho úst zaznela zásadná kritika pomerov v zdravotníctve.
Naopak, jeho lavírovanie pri referende o „ochrane rodiny“ svedčí, že je až príliš flexibilný v názoroch. Rovnako veľkým faux pas sú jeho pravidelné letecké výlety za rodinou do Popradu. Tie pôsobia až veľkopansky a rúcajú jeho prácne budovaný imidž filantropa, ktorý pomáha ľudom v núdzi. To umocňuje ešte fakt, že si ponechal podiely vo svojej nebankovke pôsobiacej v Českej republike.
Apropo, imidž. Ak v niečom Andrej Kiska skutočne vyniká, tak v budovaní vlastného P.R. Za rok svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta sa oťukal, ale prvý skutočný test jeho nezávislosti príde o rok, pri parlamentných voľbách. Tam bude môcť preukázať, do akej miery je naozaj nestranný.