Na takúto činnosť určili interných zamestnancov na rozličných postoch, preto bude po istom čase zaujímavé porovnať ich skúsenosti. Hoci je viac než pravdepodobné, že vo všetkých týchto štátnych zariadeniach budú výsledky veľmi podobné, teda takmer nulové.
Odváži sa pacient či jeho príbuzný mailovať riaditeľovi? Neobráti sa to proti nim, ak sa budú sťažovať na lekára, ktorý je šéfovým zaťom, priateľom? Zvíťazí zmysel pre spravodlivosť či falošná kolegialita, medzi pánmi doktormi taká rozšírená? Alebo, naopak, nenafúkne štatutár celý prípad, ak obvineného spolupracovníka nemá v láske? Každý v tomto fachu nie je svätý ako Matka Tereza. Akási samokontrola v rámci nemocnice bude ťažko vykonateľná. Dať ju do rúk externým odborníkom, ľuďom z mimovládok? Kto sa zaručí za nich, že nekopú trebárs za konkurenčné, súkromné zariadenie?
Najlepšie bude pokusy o úplatkárstvo nahlasovať priamo polícii. Tak ako to ukladá zákon. Je tu ďalšia možnosť – špeciálna linka na ministerstve. Za päť rokov posunulo na vyšetrovacie orgány „až“ deväť podnetov. Necelé dva na jeden rok! Takto v zdravotníctve dopredu výrazne nepokročíme. Iba ak by sa ktosi chcel takýmito linkami hrať na bojovníka proti korupcii.