Hokejový život bude u nás po volebnom kongrese korčuľovať v nasledujúcich štyroch rokoch vo vyjazdenej stope. Zjednodušene, črtajúca sa zápletka súboja zažitého spôsobu práce s progresívnejším zmenu nepriniesla. A ak, tak kozmetickú.
O tom, že slovenský hokej ju naliehavo potrebuje, čvirikajú dlhší čas aj vrabce na streche. Podujal sa na ňu Lintner s niekoľkými vynikajúcimi spoluhráčmi zo zlatej generácie. Pripravili a ponúkli svoju víziu smerovania obľúbenej hry do najbližšej budúcnosti, ale väčšinu delegátov nepresvedčili. Ak by sa tak stalo, udial by sa malý zázrak. Aj tak však ich odvaha mala zmysel, prinajmenšom rozčerila hladinu, dala hokejovému hnutiu nový impulz.
Ocenil to aj víťaz, keď povedal, že niektoré témy prevzal do svojej koncepcie. Horšia správa je, že nik z Lintnerovej partie nedostal ponuku pracovať v novom vedení. Možno však aj jej vinou, pretože nik z nej nevystúpil v diskusii. Odzneli len dva príspevky, z toho jeden oficiálny, čo je na kongres, na ktorom sa mala udiať názorová bitka, pramálo. Kým fanúšikovská verejnosť mala jasného favorita v majstrovi sveta z Göteborgu, vzorka delegátov z celého Slovenska uprednostnila funkcionársku staromódnosť.
Keď opadnú volebné emócie, realita ukáže, že slovenský hokej oživenie potrebuje, nech vyhral ktokoľvek. Dobre to vie aj Nemeček. Mal zdatného súpera. Zdolal ho, dostal mandát na ďalšie štyri roky. Bude na ňom, ako ho s obmeneným tímom využije.